Otvorené vzťahy

Český sexuológ Radim Uzel v niekoľkých svojich článkoch na portáli Žena – Novinky.cz preberá témy čiastočne súvisiace s otvorenými vzťahmi. V článku S kolika partnery je přirozené žít sa venuje ľudskej polygamii a vzťahu medzi monogamiou a kultúrou. Takisto načrtáva židovskokresťanský pôvod súčasných zvyklostí pri vytváraní monogamných partnerstiev.

Na inom mieste píše, že Nevěra je program přírody a pokiaľ je dobre utajená, môže dokonca vylepšiť partnerský vzťah. Článok uzatvára krátkym náhľadom na polygamistov v Biblii.

Zaujímave je tiež tvrdenie že Stále více tolerujeme manželskou nevěru. Jedná sa o krátky pohľad do nedávnej histórie, ktorý popisuje vnímanie nevery spoločnosťou. Podľa článku v Amerike priznáva manželskú neveru viac ako polovica žien.

V roku 1971 začala skupina žien “rozbíjať atomickú rodin“. Komunity Wild boli radikálnym experimentom, ktorý podporovalo ženské oslobodzujúce hnutie a ktorých cieľom bolo nahradiť tradičnú rodinu. Nesúhlasili s predstavami o mužskej a ženskej práci a v snahe zmeniť to, založili komunitu. Tu skúmali nové, nesexistické spôsoby života. Čo sa stalo s deťmi, ktoré sa narodili a boli vychovávané v duchu revolučného feminizmu? Sally Williams z britského časopisu Guardian to zistila.

    Som obyčajný neobyčajný muž, ktorý žil štandardný manželský život s tým, čo k tomu patrí: práca, dieťa, víkend… Dokola. Do manželstva sme obaja vstupovali dobrovoľne a dôvodom bola milenecká láska. Dcéra sa nám narodila zhruba po 4 ročnom vzťahu výsledkom neplánovaného tehotenstva. Vyhovoval mi život bez prekvapení, bol som v ňom zakonzervovaný a už som aj zabudol, že by to mohlo byť inak. Občas sa udiala ostrejšia hádka, občas nádherné chvíle s partnerkou, spoločná výchova dieťaťa, občas pretvárka, hnev, občasné utajované vedľajšie pomery… Veci sa začali meniť v dobe, keď vzájomné konflikty boli častejšie a intenzívnejsšie. Neraz končili emocionálnou búrkou, vylievaním zlosti a bez riešenia primárneho problému. Nezriedka bola svedkom týchto udalostí naša dcéra Vikinka.

Na otázku, čo si myslia ľudia o podvádzaní v partnerskom vzťahu, naprostá väčšina odpovedá, že je to niečo zlé a nemorálne. Štatistické prieskumy uskutočnené za posledných 50 rokov však ukazujú, že správanie veľkej časti populácie sa stále viac vzďaľuje týmto morálnym kritériám.

Mať ľúbostnú aféru v partnerskom či manželskom vzťahu sa stáva akousi tieňovou, v tichosti tolerovanou, súčasťou našej kultúry a životného štýlu. Podvod vo vzťahu je hlavným námetom nespočetných televíznych seriálov, filmov, divadelných hier, populárnych pesničiek, kníh a dokonca reklám. Nevera dokáže uživiť celé komerčné odvetvie, postavené na tom, že mnoho ľudí podvádza svojich partnerov – webové stránky, na ktorých si záletníci dohadujú stretnutia, knihy s užitočnými radami, diskrétne kluby a hotely, detektívne služby a agentúry orientované na odhaľovanie nevery, oddelenia v redakciách bulvárnych novín zamerané na aféry, partnerské podvody atď.

Rada by som dnes hovorila na tému „voľnej lásky“. Včera, v debatnom krúžku, Renato A. zo San Jose Peace Village v Kolumbii poznamenal, že on a jeho komunita čerpajú veľa inšpirácie z projektu Tamera, ale vnímajú stále jednu nezodpovedanú otázku: „Čo sa myslí pod pojmom „voľná láska“? Ako súvisí voľná láska s globálnymi mierovými aktivitami?

Ľudia k nám stále prichádzajú a pýtajú sa: „Prečo hovoríte o voľnej láske? Nefungovalo to. Hnutie v 68 to potvrdilo.“ 

Keď hovoríme o voľnej láske dnes, pozeráme na ňu v úplne inom dejinnom kontexte. Či voľná láska uspeje, alebo nie, nie je záležitosťou krátkodobej módy. Treba brať do úvahy časový rámec mnohých generácií.

V r. 2005 som sa vybrala na púť do Izraela/Palestíny v mene organizácie GRACE. Moja cesta začala vo Švajčiarsku. Stretla som množstvo ľudí, navštívila som rôzne projekty a môžem povedať, že kdekoľvek som išla, jedna téma sa znovu ukazovala ako veľmi kritická – „Ľubostné vzťahy“.

Nezáležalo na tom, či som sa stretla so psychoterapeutmi, šamanmi, alebo spoločenstvami – všade a stále som sa stretávala s absolútnym nedostatkom vedomostí o tom, čo robiť  v oblasti ľúbostných vzťahov. Stretla som krásnych ľudí, ktorí spoločne začali ľúbostné dobrodružstvo a ktorí si teraz vzájomne nevymenia ani jednu normálnu vetu.

Nasledujúca séria článkov, spracovaných podľa knihy Opening Up, autorky Tristan Taormino, približuje širokú škálu vzťahov spadajúcich pod označenie „otvorené“. Pri hľadani odpovede na otázku „Čo sú to vlastne otvorené vzťahy?“ je veľmi užitočné spoznať, koľko rôznych podôb môže takýto vzťah nadobudnúť. Jednou z dôležitých charakteristík otvoreného vzťahu je skutočnosť, že partneri v ňom nie sú pasívnymi prímateľmi vopred určenej schémy alebo tradičnej dogmy o tom, ako má vzťah vyzerať, ale naopak – sami sú aktívnimi tvorcami svojho vzťahu a nezriedka aj priekopníkmi na území, ktoré pred nimi nikto nezmapoval. Výsledkom takéhoto prístupu k utváraniu vzťahov je pestrá paleta životných príbehov, foriem a skúseností, ktorými ľudia prechádzajú. Časť z tejto pestrej palety sa snaží zmapovať aj séria článkov, rozdelená do niekoľkých častí: