Dve poňatia manželstva

"Rozdiel medzi týmito dvomi pármi nie je azda nikde natoľko ostrý, ako pri ich poňatí toho čo predstavuje manželstvo. Pokúsim sa to zosumarizovať jednou vetou – pre Dicka a Gail je manželstvo skrinka, pre Roya a Sylviu je to plynúca rieka.

Dick a Gail

Dovoľte mi trochu to rozšíriť. Všetky predstavy, ktoré majú Dick a Gail o manželskom stave sú statické, tieto predstavy sa niekedy drasticky menia, ale tá nová je jednoducho ďalšou statickou predstavou. Pre Gail je manželstvo romantická skrinka, v ktorej má človek deti a žije šťastne na veky vekov, neskôr je to hrozne obmedzujúca rakva potláčajúca osobnosť človeka, tiež je to pasca, do ktorej človeka chytá záväzok, štruktúra zotročujúca človeka, aby sa staral o domácnosť a vychovával deti, akási bezpečná ohrada, vo vnútri ktorej môže žena prebývať bez toho, aby sa musela „obťažovať o svojho manžela“ a azda najdôležitejšie zo všetkého – vždy je to útvar, ktorý konštruujú iní.

Pre Dicka je ohradenie iné, ale vždy už skonštruované. Manželstvo je tesný plot obmedzujúci slobodu, je to priestranná a pohodlná krabica umožňujúca viac slobody ako očakával, je to kúzelná skrinka, ktorá rieši ťažkosti ich vzťahu, je to krabica so zmršťujúcimi sa stenami utláčajúca ho oným: „Prečo nemáš prácu? Prečo nezarábaš? Prečo nepodporuješ svoju ženu?“. Aj Dick sa domnieva, že tieto krabice konštruujú iní.

Len veľmi matne týmto dvom svitá, že sú to oni, kto buduje tú štruktúru a len vo vlastnej skúsenosti dokážu nájsť kľúč k tomu, aká bude budúcnosť ich vzťahu. Gail sa zdá byť prekvapená, keď vraví: „Je to veľa námahy.“ Dick v podstate vraví: „Možno, že manželstvo je len zámer, ktorého splnenie si vyžaduje čas a úsilie.“



Roy a Sylvia

Pre Roya a Sylviu manželstvo po niekoľko rokov plynie ako súčasť súhrnného prúdu prežívania.

Keď sa Roy zaľúbil do Emily, kultúra jasne vravela: „Miluješ inú ženu a to znamená, že nemiluješ svoju manželku.“ On však prostredníctvom svojho konania hovorí: „To nie je to, čo vraví moja skúsenosť. Milujem ich obe, odlišným spôsobom a z rozličných príčin. Chcem aby toto bola otvorená a zdieľaná súčasť môjho života.“ A keď Sylvia túži po sexuálnom vzťahu s iným mužom, kultúra vraví: „To znamená, že si neverná žena“. Sylvia to však rieši inak, podelením sa o pocity, ktoré je veľmi náročné vyjadriť a ktoré môžu byť bolestivé.

Z hľadiska iných aspektov ich manželstva nemôžem o tých partneroch hovoriť oddelene. Jediný použiteľný termín je „my“. Vyjadrené schématicky – „(My) chceme aby naše manželstvo bolo také, že nám obom poskytne slobodu a podporu plne rozvinúť svoj potenciál.“ „Chceme, aby naše manželstvo bolo vzrušujúcim skúmaním nových ciest.“ Chceme sa deliť do takej hĺbky, že naplno vyjadríme aj tie zakázané, zahanbujúce, žiarlivé a hnevlivé pocity, ktoré máme a že ich prijmeme rovnako ako pocity nehy a lásky.“ „Chceme, aby naše rozhodnutia boli vzájomné, založené na tomto hlbokom spolupodieľaní.“ „Chceme, aby naše manželstvo bolo plné prekvapení, novosti, bohato sa meniacich zážitkov a chceme byť imaginatívni pri tvorbe tejto novosti.“ „Chceme byť súhrnom našich pocitov, ktoré v žiadnom prípade nie sú vždy jednoduché a jasné.“

Sylvia teda môže povedať: „Teraz sa s tebou nechcem milovať, ale pociťujem záujem o teba a ukážem ti ho.“ A Roy môže povedať: „Pociťujem strach, riziko, cítim sa neadekvátny, preto lebo miluješ iného muža, ale cítim tiež odvahu, cítim sa dobre poskytujúc ti takúto slobodu.“

Moja poznámka

Keď som bol chlapec, miloval som príbehy o prvých hraničiaroch v tejto krajine, lovcoch, bádateľoch obutých v mokasínach, ktorí sa odvážili vkročiť do „nevyšľapanej divočiny“, prešli Alleghanske hory, riskujúc vlastné životy, otvorene čeliac nebezpečenstvu oveľa skôr ako usadlíci, ktorí prišli po nich.

Pri čítaní úprimných vyjadrení Roya a Sylvie o ich manželstve prežívam rovnaký pocit vzrušenia. Sú rovnako skutočnými priekopníkmi, skúmajúcimi odľahlé zákutia vzťahu medzi mužom a ženou. Riziká, ktoré podstupujú sú práve také skutočné riziká, ktoré podstúpil Daniel Boone. Žijú s neistotou a niekedy so strachom a pochybnosťami. Tiež majú cieľ, ktorý je hmlistý aj určitý. Rovnako ako hraničiar stále pokračujúci, usilujúci sa prebádať neznáme územie, aj títo dvaja skúmajú terram incognitam, ktorá leží pred moderným manželstvom.

Neviem, či ich úsilie povedie k úspechu – kto by to dokázal povedať – ale majú môj hlboký rešpekt v tom, ako otvárajú nové cestičky naprieč divočinou ľudských vzťahov. Porušili mnohé z konvenčných pravidiel o tom „aké má byť manželstvo“ a usilujú sa, oddaní jeden druhému, budovať nový model trvalého vzťahu medzi mužom a ženou. Ten stojí na neustále rastúcom sebapoznaní, na úplnom spolupodieľaní sa aj na tých najbolestivejších a najzahanbujúcejších osobných pocitoch, na dovolení, aby každý z nich spoločne, alebo individuálne rástol a vyvíjal sa, na záväzku, ktorý je skutočný, ale kolísavý, na premenlivej, prúdiacej jednote, ktorá so sebou nenesie žiadnu záruku okrem tej o ďalšej zmene."


• urývky sú použité z knihy Carla R.Rogersa – Stávame sa partnermi (Manželstvo a jeho alternatívy),  vydavateľstvo Persona 2001
spracoval Matúš Ritomský

_____________­________________________­________________________­________

Carl Ransom Rogers – O autorovi

Carl Ransom Rogers (1902 – 1987) je medzinárodne uznávaný psychológ. Pôsobil v poradni pre deti, neskôr sa stal univerzitným profesorom. Ťažiskom jeho záumu sa stali dospelí jednotlivci a neskôr skupiny ľudí. Je známy svojimi príspevkami k poradenstvu a psychoterapii, teórii osobnosti, filozofii vedy, encounterovým skupinám. Jeho vplyv možno sledovať na viacerých úrovniach ním vytvoreného Človekom Centrovaného Prístupu (Person-Centred Approach). Počas svojho života dosiahoľ mnoho významných ocenení za vedecký a odborný prínos. Viac informácii možno získať napríklad tu.