Skip to Content

Moje štyri mamy

Poslané do
ilustračné foto
Autor: 
Sally Williams

V roku 1971 začala skupina žien “rozbíjať atomickú rodin“. Komunity Wild boli radikálnym experimentom, ktorý podporovalo ženské oslobodzujúce hnutie a ktorých cieľom bolo nahradiť tradičnú rodinu. Nesúhlasili s predstavami o mužskej a ženskej práci a v snahe zmeniť to, založili komunitu. Tu skúmali nové, nesexistické spôsoby života. Čo sa stalo s deťmi, ktoré sa narodili a boli vychovávané v duchu revolučného feminizmu? Sally Williams z britského časopisu Guardian to zistila.

Spoločne varili, prali, upratovali a starali sa o deti. Muži mali tiež povolené podieľať sa na tomto živote, ale len za predpokladu, že zmenia svoj mužský pohľad na domáce práce. Pokúšali sa odstrániť patriarchálne systémy útlaku a najradikálnejšie riešenie bolo zničiť očividný falocentrický rituál priezvísk. “Pýtali sme sa, prečo by sme mali používať priezviská otcov,” spomína Jo Robinson, zakladateľka komunity, “potom nás napadlo, prečo by to malo byť matkine priezvisko? Prečo deti nemôžu mať svoje vlastné meno?” Tak vymysleli priezvisko: Wild (divoký). Všetky deti, ktoré sa narodili v komunite dostali priezvisko Wild.

Prvá takáto komunita bola v trojposchodovom dome v Islingtone, južnom Londýne. Myšlienka sa čoskoro rozšírila do Oxfordu, potom Leeds, Hebden Bridge a Sheffieldu. Do r. 1974 existovalo asi 10 voľne prepojených komunít Wildovcov. Ku koncu 80-tych rokov sa hnutie Wild vytratilo, ich radikálny experiment bol zahalený plynúcimi desaťročiami. Žijúcim odkazom, ktorý ženy zanechali, boli deti s menom Wild.

Takže, čo urobí radikálny feminizmus s tými, ktorí sa do neho narodia? Sú na minulosť hrdí, alebo sú ňou sklamaní? Stotožňujú sa so snami svojich matiek? Alebo sa im zdajú smiešne?


Al Garthwaite, 61 rokov, a jej dcéra Shelley Wild, 30 rokov

Al je mediálna producentka a riaditeľka výcviku, žije v Leedse. Shelley je učiteľka a narodila sa v komunite. Je rozvedená, má dve deti, šesťročnú Sophiu a trojročného Williama, žije v Lancashire. 


Keď Al Garthwaitová v roku 1971 po prvý krát počula o Wildových, bola práve čerstvou absolventkou Univerzity v Durhame, žila v Oxforde, mala ideálne predstavy o revolučnej politike a “kmeňovom” systéme starostlivosti o dieťa. Bola proti vojne vo Vietname, pomáhala zachrániť ihrisko pre deti a prijala africké príslovie: “Na výchovu dieťaťa treba celú dedinu."

Toto bolo v silnom protiklade k jej vlastnému rodinnému zázemiu. Bola dcérou brigádneho generála, ktorý sa stal hospodárskym pracovníkom miestnej konzervatívnej strany. Al mala privilegované detstvo, chodila na internátnu školu, ale cítila sa izolovane. “Mnohí z nás sa cítili veľmi obmedzovaní, keď vyrastali v 50-tych rokoch. Bolo to ponuré a konvenčné desaťročie.” Ako dieťa pociťovala matkinu frustráciu – jej jediným ventilom bola charitatívna práca a starostlivosť o kvety v záhone pri kostole. “Väčšiu časť svojho mozgu nevyužívala.”

V roku 1973 sa Al presťahovala do Leeds (kde boli domy lacnejšie), aby založila komunitu s piatimi dospelými (dvomi mužmi a tromi ženami: “voľné páry”) a dvomi deťmi. “Všetci sme sa starali o deti. Tie nemali hlavný vzťah so svojimi matkami. Nebiologickí rodičia boli práve tak dôležití ako biologickí.“ Al sa správala ako matka k Mayi Wildovej a Cassovi Wildovi, predtým než mala vlastnú dcéru.

Každý mal svoju vlastnú spálňu, ale kuchyňa a obývačka boli spoločné a deti mali izbu s poschodovými posteľami. “Zriadili sme jasle a dvaja z nás sa striedali pri starostlivosti o štyri deti.“

V období roku 1978, kedy sa Shelly narodila, priznala Al, že je lesbička – hovorí, že jej sexualita je politickým postojom – a presťahovala sa do komunity, ktorá bola len pre ženy. Na Shelly dohliadali “štyri matky”; jej otec bol starý priateľ, ale v tom čase sa na výchove nezúčastňoval, no dnes sa s ním Shelly často stretáva.

Shelley si z detstva pamätá Skrotenie noci a Ženy proti násiliu na plagátoch, šošovicu, zeleninové trhy a kopec pozornosti. “Štyria ľudia sa starali o moje blaho: čítali mi rozprávky na dobrú noc, brali ma plávať. To znamenalo, že dospelí, ktorí sa o nás starali boli svieži a nie unavení.” Nazývala všetky ženy ich krstnými menami, vrátane Al. “So všetkými svojimi mamami sa dodnes stretávam – okrem Rose, pretože minulý rok zomrela.” 

Bolo to “fantastické”, uzatvára bez zlosti na náklonnosť jej matky k deťom, ktoré neboli jej “skutočnými” deťmi. Ale pripúšťa, že obrana bola jej východzia pozícia. ”Pretože sme sa volali Wild, ľudia si mysleli, že sme divokí a neskrotní, bosí na ulici, bez dozoru dospelých. V skutočnosti to bolo presne naopak – dostávalo sa nám tak veľa pozornosti. Wild malo čo do činenia so slobodou, mohli sme byť tým, čím sme chceli byť.”

Keď mala Shelley päť rokov, komunita sa rozpadla, zčasti preto, lebo dom bol často terčom útokov. “Dávali nám psie výkaly na kľučku na dverách, hádzali nám vajíčka do okien a nadávali nám, keď sme prechádzali ulicou,” spomína si Shelley. Al sa so Shelley presťahovala do inej časti Leeds, ale naďalej podvracala tradičný model rodinného života tým, že nechala dom otvorený pre rôzne deti (vrátane Mayi Wild) a lesbické nájomníčky.

Ale Shelley sa búrila. Prestúpila zo ženských štúdií na štúdium náboženstva na Univerzite v Lancasteri. Nosila vysoké podpätky, krátke sukne a chodila von s mužmi. “Proste som chcela zapadnúť,” hovorí, “rebelovala som proti Al. Mala som toho dosť. Mala som pokrk všetkého politického.”

V r. 2003 sa Shelley vydala za štátneho zamestnanca, ktorý bol v službách konzervatívcov. “Al prišla na svadbu a ako matka nevesty mala príhovor. Chcela mať takú dlhú reč – vskutku feministickú tirádu, ale dve z mojich mám túto reč našli a veľa z nej vyškrtali.” Minulé leto sa dvojica odlúčila. “Nikdy som sa nemala vydať za konzervatívca,” hovorí.

Teraz  sa Shelley, matka dvoch detí, začína pozerať späť s viac, než s nežnou nostalgiou. “Ako jediný rodič vidím, aké fantastické by bolo mať takúto podporu. Nie ste s deťmi každý deň, nezačnete sa nudiť, nie ste vyčerpaní. Máte pauzu a priestor, takže sa naozaj tešíte z ich spoločnosti.” Dnes si je opäť bližšia so svojou matkou, ktorá žije len hodinu od nej. “Al je úžasná – urobila si PhD a stále pracuje v komunite. Pracuje tak veľa.” Ale v duchu rebelantstva, Shelley stále nosí vysoké podpätky.

Čo sa týka Al, tá niektoré veci ľutuje. “Myslím si, že sme uvažovali nereálne, keď sme si mysleli, že päť dospelých bude v jednom dome žiť navždy,” pokračuje. Ale vzťahy vydržali. “Shelley je mojim jediným biologickým dieťaťom, ale ona a Cass a Maya sa stále o seba vzájomne starajú a keď budem slabá a budem potrebovať starostlivosť, nebude si myslieť “Som jediné dieťa.”

Čas ju zmiernil: predtým opovrhovala slovom mama, teraz je šťastná, keď ju nazývajú stará mama.

Čo sa týka mena Wild – Shelley od neho upustila keď sa vydala, ale plánuje sa k nemu vrátiť, keď bude rozvedená. “Je to moja totožnosť,” hovorí.


Jo Robinsonová, 67 rokov, a jej syn Sam Sky Wild, 38 rokov

Záhradníčka, pôrodná asistentka a učiteľka Jo, žije v Walthamstowe, Londýne. Jej syn Sam, novinár sa narodil v komunite Wild v Islingtone. Je slobodný a žije v Hong Kongu. 


Jo Robinsonová bola známa postava vo feministických kruhoch začiatkom 70-tych rokov. Obliekala sa do motorkárskej kože a jazdila na Honde 175. Na proteste proti súťaži miss sveta v Royal Albert Hall v roku 1970 nasprejovala vyhadzovača modrým atramentom z vodnej pištole. “Tento protest úplne zmenil naše životy,” spomína. “Mala som priamy pocit kontaktu s dvetisíc rokov trvajúcim patriarchátom a útlakom. Potom som sa pýtala, čo by mali urobiť ženy.”

Jej zážitky z ranného rodinného života neboli dobré. Jej otec mäsiar a jej matka, domáca pani, bývali v jednom dome v Blackpoole, ale komunikovali prostredníctvom odkazov, ako: “Dnes príde uhliar, môžeš mi nechať nejaké peniaze?” Atmosféra doma bola dusná, hovorí, “jedináčik žijúci s dvoma dospelými, ktorí spolu nevychádzali. Život mimo rodiny bol vzrušujúcejší.” Mali sa rozísť, hovorí. Ale zákon reformujúci rozvody, ktorý uľahčoval únik z manželstva, vstúpil do platnosti až v roku 1971. “Ľudia ako moji rodičia sa nemohli rozviesť,” hovorí. “Bolo to ťažké a drahé, takže množstvo ľudí zostalo spolu.“

Vo veku 21 rokov sa presťahovala do Londýna, po štúdiu na umeleckej akadémii v Blackpoole. “Najprv to bol zápas a nervovo som sa zrútila a život bol veľmi temný.” Potom ju skupina ľudí oboznámila s politikou. Stretla ich, keď pracovala pre divadlo ako návrhárka plagátov. “Práve sa vrátili z Francúzska a zúčastnili sa na májových protestoch v 68,” vysvetľuje. “Každý bol plný revolučných predstáv.”

Krátko na to sa pripojila k ženskému oslobodzujúcemu hnutiu a čoskoro zistila, že je tehotná a žije s priateľmi v Islingtone, severnom Londýne. Iná žena mala tesne pred tým dieťa a obe prišli s myšlienkou dať deťom priezvisko Wild. Ani na sekundu neočakávali, že ich niekto bude kopírovať, hovorí.

V dome žilo 10 dospelých a tri deti, okrem toho v ňom boli jasle pre iné deti. Žijúc z príspevkov, dôvery a rodičov, striedali sa pri varení, starostlivosti o deti a praní.

"Mám fantastické spomienky na to, že som bol stále v spoločnosti detí, ktoré boli bratmi a sestrami,” hovorí jej syn Sam, ktorý žil v komunite s Jo a jej partnerom, do svojich piatich rokov (Jeho otec býval v susedstve a pomáhal pri starostlivosti o dieťa). Skupina sa potom presťahovala na východ do Hackney, kedy začali bývať v rôznych domoch, ale stále sa delili o jedlo a deti sa pohybovali medzi domami. “Boli sme ako satelity, ktoré sa okolo seba pohybovali a ktoré mali niečo spoločné” hovorí Sam.

Ale keď začal Sam dospievať, prestal spolupracovať s komunitným programom. “Mal som rifle s vyšívanou dúhou na zadnom vrecku. Teraz by to bolo skvelé. Vtedy ma to označovalo, ako odlišného.” Sam si prial krémové šnúrky Wrangler a adidasy. Chcel sa pozerať na Profesionálov. “Nechceli mi dovoliť, aby som sa pozeral na tých šovinistických chlapov, ktorí pobehujú so zbraňami a strieľajú ľudí.” Priatelia sa posmievali jeho menu na zozname domácich prác.

„Samozrejme som si udržoval odstup od životného štýlu svojich rodičov.” Sníval o tom, že sa stane bankárom. “Boli časy, keď som opovrhoval svojimi rodičmi za to, že boli iní – prečo nemohli byť normálni? Takže to bola tá tienistá stránka. Chýbala tomu stabilita.“

Avšak neostala v ňom iba vzbura. Išiel na univerzitu v Belfaste, kde študoval politiku a teraz je novinár. Nie je schopný sa usadiť. “Samozrejme existovali v tom prvky, ktoré boli naivné, príliš ideologické, ale v zásade vychádzalo to, o čo sa usilovali, zo srdca."

Jo sa stala pôrodnou asistentkou a potom učiteľkou, pred dvomi rokmi išla do dôchodku, aby sa z nej stala záhradníčka. Nežila v komunite 30 rokov, ale vek nezmenšil jej politické aktivity. Nedávno sa zúčastnila protestu Tamil na Parliament Square. “Najviac som hrdá na spôsob, akým sme vniesli nové prístupy do formovania domácností, partnerských spôsobov a spôsobov výchovy detí,” hovorí. Dnes sme si už zvykli na to, že sa kmeňová rodina rozpadá, predtým to bola výzva. “Namiesto toho, aby sa zo mňa stala pasívna osoba, ktorá sa nervovo zrúti, videla som, že musím niečo obetovať."

"Teraz žijem tu (v Hong Kongu), čiastočne pre peniaze, čiastočne kvôli kariére, je to v protiklade s tým, čo predstavuje meno Wild,” pripúšťa Sam. “Ale možno som len sebecký.”

zdroj: Guardian, 4.7.2009

preklad: Denisa Siegfriedová

Pravdu majú všetci

Ako vidím, pri takýchto témach sa viac ľudia pohádajú, ako podiskutujú, čo je dopsť smutné, keďže tieto veci sa týkajú nás všetkých. Ale to je teraz už jedno...

Hlavnou pointu na ktorú sa vždy zabúda, je ľudská rôznorodosť. Nemyslím jednotlivých ľudí, bohate postačí rozdiel medzi mužským a ženským mozgom. Nezdá sa to, ale ženy a muži berú v globále veľa vecí inak. Česť výnimkám, ale niektoré veci vychádzajúce z tzv. mužských a ženských prác majú svoje opodstatnenie. Teda, ja osobne nesúhlasím s týmito rodielmi, ale náš názor skutočnosť neovplyvní.

Musím ale povedať, že v tejto už skôr hádke ako diskusii majú pravdu všetci. Dobrá je tradičná rodina, dobrá je polygamia aj monogamia, všetko je dobré ak to vieme spraviť dobrým. To, že človek nájde odvahu v takej neprispôsobivej dobe hľadať iné alternatívy za to, čo sa mu v minulosti neosvečilo, si skôr zaslúži obdiv ako kritiku.

Aby sa zas niekto nezamotal do slovíčkárenia a pochopili to všetci ako to bolo myslené, najlepšia bude moja obľúbená metafora. Čokoláda chutí skvelo, čipsy chutia skvelo, perkelt chutí skvelo, pizza s chilly chutí skvelo... Všetko bude dobré, ak to vieme urobiť poriadne. To, že niekto vie urobiť geniálnu cviklu ale neznení nič na tom, že niekomu chutiť nebude.

Život je ako jedlo. Niekedy sa podarí, niekedy nie. Môžme ho prisoliť, môžme ho prikoreniť, môžme z brečky vykúzliť niečo lepšie. Alebo ho môžme vyhodiť a urobiť si niečo vlastné. Každému chutí niečo iné a nikdy sa nezhpodneme na tom, či sú lepšie pukance maslové alebo syrové. Vieme len, že chceme aby nám chutili práve tie, čo si vyberieme.

Toď vše od človeka čo vie o svete prd v diskusii tých, čo by mali ako starší ísť príkladom nám násťročným.

Pre mna smutne ...

Tak toto citanie bolo pre mna osobne mimoriadne smutne . Deti z nefunkcnych rodin opravnene hladali nieco nove a skutocne no vytvorili zas iba nejaku nefunkcnu utopiu z ktorej vzisli dalsie deti , ktore znovu len tapaju a nevedia najst ukotvenie ... Takto to podla mna vyzera vo vsetkom , kde chyba pokora a kde prevazuje snaha robit veci po svojom . Kruta je tiez ta zranujuca intolerancia "konzervativneho" okolia k experimentatorom ... Je smutne ked zeny nechcu byt zenami a muzi muzmi . Je smutne ked hlava nechce byt hlavou a srdce srdcom ... a toto chaosom zmietane cudne telo s mnohymi hlavami-nehlavami , bez srdca , ktore sa permanentne sklada a rozklada je este mlatene agresivnym okolim , namiesto sucitu ... Tu nie je miesto na odsudenie , lebo tu su vsetci obete . Vnimam to cele , ako varovny prst pre ludi co nevedia ocenit a vazit si velke pozehnanie zdravej rodiny . V sirsich suvislostiach sa tu da zachytit jasne posobenie sil , pre ktore je rodina najvacsim nepriatelom a ktore ju preto atakuju na vsetkych frontoch uz niekolko storoci . Vysledkom tohoto programu ma byt z korenov vytrhnuty panacik , ktory si mysly , ze patri len sebe no pritom je len dokonale ovladanou figurkou bez laskaveho zazemia v rukach chladneho strojoveho systemu ... Uvitam viac podobnych clankov o realnych ludoch z realneho zivota - je to ovela poucnejsie , ako vseliake Uzlove teorie . ( prepacte prosim chyby a preklepy , som velmi unaveny a preto to bude , asi este horsie jak bezne ... za obsahom si stojim :) )

Vidím to tiež rovnako. Deti

Vidím to tiež rovnako. Deti sa síce stali dospelými takými ako sami chceli byť, a teraz s odstupom času chápu odlišnosť svojich rodičov s tým, že to mysleli vtedy dobre...ale ako nevinné deti to vnímali tak smutne, ako kedysi ja. Citlivá detská dušička vedela, že niečo nie je v poriadku a búrila sa proti tomu. A to je jedno, či je to tak v hetero, homo ale akej sexuálnej rodine.

tak ja nevidim v clanku nic

tak ja nevidim v clanku nic smutneho. aj tie odrastene dve deti hovoria pozitivne o tej velkej rodine (viac pozornosti, menej unavenych rodicov, viac surodencov...) smutne je, ze trpeli reakciami okolia... a to ze v puberte sa mlady clovek kriticky (az odmietavo) stavia voci svojim rodicom, je bezny jav. v kazdom pripade nemam pocit, ze by na tom boli horsie ako deti z mama-otec-dieta-rodin.
tiez si nemyslim ze im islo o to, aby zeny neboli zenami a muzi muzmi - spravodlive rozdelenie domacich prac sa mi zda fairove. preco si myslis ze tie zeny nechceli byt zenami? a ako myslis, ze hlava nechce byt hlavou a srdce srdcom? ak to myslis tak, ze muz nechce byt (len) hlavou a zena (len) srdcom tak ja to vnimam pozitivne. myslim ze aj muz(ci otec) a aj zena(ci matka) potrebuju oboje...
zdravi zena-matka s hlavou a srdcom

Re : martina

Uz som pisal preco je mi z tohoto clanku smutno - je to moj subjektivny pocit vyplyvajuci z mojho presvedcenia . Odpovede na tvoje otazky : Radikalny feminizmus v tej forme ktoru popisuje clanok ( su aj uplne odlisne cesty feminizmu ) sa snazi potlacat rozdiely medzi muzom a zenou a bagatelizovat ich . Taketo zeny superia s muzmi v muzskych kategoriach a od muzov ziadaju , aby sa zriekli typicky muzskych atributov . Avsak tak , ako sa lisi zenske telo od muzskeho , tak sa lisi aj zenska a muzska psychika aj vsetky oblasti bytia zeny a muza . Rodit a dojcit moze napriklad len zena a otec moze byt len muz . Pravy feminizmus podla mna vyzdvihuje a rozvija rozdiely medzi pohlaviami a bojuje za to zenske co je v zenach . Zena a muz sa podla mna maju doplnat ( presne tak , ako v sexe ) a nie robit to iste , lebo potom nerobi poriadne nikto to co robit ma . Ja nehovorim , ze muz nemoze umyvat riad , alebo , ze nema nikdy upratovat , ale v zdravej rodine by si mal byt kazdy vedomy svojej zakladnej funkcie , aby ju mohol robit-zit na plno . Kazde zdrave spolocenstvo pozna delbu prace , kde kazdy robi pre ostatnych to v com je najlepsi a co je mu vlastne . Muz ak dobre vari ci upratuje a ma na to cas , moze to kludne robit pre celu rodinu , ale nikdy nenahradi matku v ulohe srdca rodiny . Rovnako zena moze byt uspesna podnikatelka zarabajuca sto krat viac , ako muz , no nikdy nenahradi v rodine muza - hlavu rodiny . Rodina je organizmus , kde su si vsetky organy rovne , ale ich funkcie su odlisne . Ja neverim , ze nivelizacia rozdielov prinasa nieco pozitívne , podla mna rozdielnost treba rozvijat a podporovat . Ulohou zeny je materstvo a ulohou muza otcovstvo a to bud v telesnom , alebo duchovnom zmysle . Samozrejme prijatie , alebo neprijatie svojej identity a ulohy je zavisle od slobodnej vole cloveka a clovek ju moze prijat , alebo odmietnut ... Kazda volba vsak prinesie svoje ovocie - jedna dobre a druha zle ... Clanok pise prilis malo informacii o tych detoch , ale mam dojem , ze ta "pubertalna" rebelia sa s nimi stale taha a v pripade "chlapca" je aj jasne vidno jeho zivotne tapanie . A mama-otec-dieta rodina nemusi byt tiez funkcna , hlavne ked su to iba názvy bez radikalne ziteho obsahu .

matka a otec, obaja so srdcom a rozumom... A bude rovnovaha.

Takze podla Teba by mal muz mat moznost umyt riad, ak sa na to prave citi, ale ak nie, je to v poriadku, ved to je praca zeny, ano? Treba si uvedomit, ze toto bolo zalozene s urcitym umyslom a v urcitych spolocenskych a kulturno-historickych suvislostiach. Vtedy bolo normalne "Mama vari obed a otec cita noviny.", veta, ktoru som tak nenavidela uz od tretej triedy, ked sme sa ucili o holej a rozvitej vete. Feministky nie su banda sialenych frigidnych krav a kto povedal, ze feministka nemoze byt vydata a nosit minisuknu a vysoke opatky, ak sa tak dobre citi? Ale v tej dobe to bolo bud-alebo. Ulohou zeny bolo starat sa o blaho muza a rodiny, jej jediny zivotny ciel mal byt uspokojovat potreby muza. Bolo len otazkou casu, kedy zeny pozbieraju zvysok zdraveho rozumu, co v nich touto vychovou nezabili a postavia sa proti tomuto vsetkemu. Co si mnoho ludi neuvedomuje, ze tieto genderove stereotypy zvazovali a nadalej zvazuju nielen zeny, ale aj muzov. Ak sa muz rozhodne zostat doma s dietatom na rodicovskej dovolenke, vacsinou sa stane tercom posmechu, ze je "pod papucou". Nikoho nezaujima, ze mozno len chce travit vsetok mozny cas so svojim dietatom, na ktore sa tak tesil, este nez vyrastie... Myslim, ze aj ten chlapec vravi, ze co ho primalo k opovrhovaniu svojou rodinou a priatelmi, ludmi, ktori sa onho s laskou roky starali, boli reakcie okolia. To je o tom, ze ludia proste nemozu nechat ostatnych zit si svoj zivot, pokial nerobia nic zle. Nie, musia pchat do vsetkeho nos a ked niecomu nerozumeju, je to "zle". Ale nemaju odvahu opytat sa rodicou, ako vlastne ziju, lebo ich to ani nezaujima. Namiesto pochopenia, alebo ignoracie, zvolia tu najhorsiu cestu, to je cez utoky na deti... Hrdinstvo, vsak? Myslim, ze to tam niekde ten chlapec aj spomina, ze dnes by pokladal rifle s vysitou duhou za "cool", ale vtedy to nenavidel, lebo ho to robilo odlisnym a ostatni mu to dali vyzrat. Ale kto by zarucil, ze keby sa narodili do "normalnej" rodiny, neboli by odlisni? Ak by sa z nich stali napriklad "sprti a pocitacovi magori", dostali by to vyzrat uplne rovnako. Alebo keby mali rysave vlasy, boli tucni... To je jedno... Deti, odkedy su ovplyvnene vnimanim dospelych, ktori im vtlkaju do hlavy, co je dobre a co zle, co je pekne a co skarede, sa zacinaju spravat velmi kruto. A tym nemyslim zabijanie a podobne. Myslim tym prave to neskodne oblecenie, farbu vlasov a podobne.
Takze suhlasim s matkou so srdcom a rozumom... A ostava mi len dufat, ze raz aj ja budem matkou so srdcom A rozumom. Lebo to si neodporuje...

Re: Morgan

"Mama vari obed a otec cita noviny.", veta, ktoru som tak nenavidela uz od tretej triedy, ked sme sa ucili o holej a rozvitej vete... Toľko citát ... Takže - Veta "Mama vari obed a otec cita noviny." je vytrhnutá z kontextu ... Hodinu pred tým totiž mohla tak isto platiť veta "Otec kope kanály a mama si lakuje nechty." Keby tam bola táto veta bolo by to ok ? Čo ťa tak hnevá na tej vete ? Ten otec možno zaslúžene oddychuje ...Alebo máš azda pocit , že ak niekto niekomu slúži je to niečo zlé ? Odkiaľ vieš , že tá mama nevarí pre toho čítajúceho otca s láskou a rada ? Tvoja nenávisť k tejto úplne neutrálnej vete , ťa priamo usvedčuje z predpojatosti a z projekcie vlastných mindrákov na situácie okolo teba . Ľudí nezväzujú genderové stereotypy , ale vlastná vnútorná nesloboda a komplexy . Ja mám na háku , čo si pomyslí okolie , keď varím obed a chodím s deťmi na ihrisko , zatiaľ čo manželka zarába peniaze . Žiadny tlak genderových stereotypov necítim . Vnútorne slobodnému človeku nerobí problém ponížiť sa a slúžiť druhým , lebo vie ´, že služba mu z dôstojnosti a slobody neuberá , ale naopak mu k nej pridáva ... Otrok však neustále trpí stihomamom , že ho niekto chce využiť a zneužiť a myslí si , že sa oslobodí tak , že nebude slúžiť a podriaďovať sa nikomu . Paradoxne sa však práve takto zväzuje tými najhoršími reťazami . Žiaľ toto je choroba mnohých "feministiek".
A ja som nikde nepísal , že matka nemá mať rozum a otec nemá mať srdce . Ja som len písal , že hlavou RODINY je otec a srdcom RODINY je matka , pričom tvoria jedno telo . Dvojhlavá , alebo bezhlavá rodina je monštrum neschopné zdravého života . Tým však ani náhodou netvrdím , že žena nemá mať rozum , alebo muž city ...
Keď chceš byť dobrou matkou mala by si prekonať svoju averziu proti nezištnej službe a poníženosti , bez toho totiž prežiješ svoje materstvo aj partnerstvo v otroctve a škrípajúc zubami ... Uč sa slobode .

pointa toho clanku podla

pointa toho clanku podla mojho nazoru nespociva v tom, ze by si ludia, ktorych pribehy popisuje nevazili "pozehnanie zdravej rodiny". obe radikalne feministky pochadzali z tradicnych atomickych rodin, ktore vsak oni same nevnimali "ako zdrave a pozehnane". ak ludia hladaju alternativy k tradicnym modelom, nema zmysel zalamovat nad tym rukami, uzitocne je opytat sa skor preco to robia. zeby preto, ze ani tie tradicne modely nie su idealne a nie su zarukou zdravych a naplnenych vztahov?

a nebolo by ovela smutnejsie, keby spominana Al Garthwaite a Jo Robinson museli prezit rovnako frustrujuci zivot, ako ich matky, nutene zotrvavat v nestastnom, ale zato tradicnom manzelstve? z takej predstavy na mna ide ovela vacsi smutok a beznadej.

nema zmysel robit z tradicnej rodiny zlate tela, ktoremu sa musime klanat za kazdych okolnosti. mnohe tradicne rodiny v skutocnosti nikdy neboli zdrave ani pozehnane, mnohi ludia zostavali spolu iba pod tlakom spolocnosti a konzervativnej moralky, pricom obraz toho co sa dialo za zavretymi dverami domacnosti casto krat nebol a ani dnes nie je vobec ruzovy. poznam ovela smutnejsie rodinne historie ako tieto pribehy, ktore neskoncili ziadnou tragediou, ale zdravymi detmi a vnucatami.

aby som to zhrnul, tradicne rodinne modely dnes nepodliehaju burlivym zmenam preto, ze by na ne posobili nejake temne sily, ale preto, ze ludia maju viac priestoru, vacsiu slobodu a moznost volby. alebo mas pocit, ze tebe osobne niekto brani prezit tvoj zivot v tradicnom manzelstve?

Nepochopili sme sa ...

...ale nevadi . Ja som predsa jasne napisal , hned v druhej vete , ze tie radikalne feministky pochadzali z chorobnych rodin a vobec som nemyslel na nich , ked som pisal , ze niektori ludia si nevazia zdrave rodiny , vsak je tam jasne pisane , ze tie ich rodiny boli chore . Ja si v ziadnom pripade nemyslim , ze jednoduchym skopirovanim konzervativneho modelu atomickej rodiny automaticky ziskame zravu funkcnu rodinu . Ja som len napisal , ze tie feministky skocili z blata do kaluze a jeden chory model nahradili inym chorym modelom . Keby boli nutene zit , ako ich matky , bolo by to iste rovnako smutne ... Konzervativna americka rodina patdesiatych rokov veru nicim zdravym nezavana a ta vzbura bola pochopitelnou reakciou ... akurat bola postavena na svojvoli a vlastnom rozume a to nikdy k nicomu dobremu nevedie ... A o tom , ze temne sily posobia cielene na rozvrat rodiny som presvedceny . Priemyselna revolucia odlucila najprv otcov (hlavy) od rodin . Povinna skolska dochadzka odlucila od rodin nezrele deti , aby si ich system vychoval na svoj obraz ( o jasliach a skolkach , ani nehovorim ), "emancipacia" zien zas vytrhla rodine srdce - matku a tak dnes vidime nie rodiny , ale ludi ktori su si cudzi , spavajucich pod jednou strechou zo spolocnym priezviskom - to je to co zostalo z rodin ... Ludia co spolu netravia cas a nezdielaju kazdodenny zivot mozu byt len tazko skutocnou rodinou . A tlak na tie zvysky rodin je stale velky . Moderny stat nech uz je jeho politicke zriadenie lavicove , alebo pravicove ma eminentny zaujem na likvidacii historicky najschopnejsej autonomnej jednotky , ktorou bola rodina . Kazda diktatura potrebuje nezakorenene , osamele individualisticke babky , lebo to su pravy obcania - pajaci sluziaci zaujmom stroja zijuci v iluzii slobody... Rodina je jediny ostrov pravej slobody , prijatia a puto , ktore cloveka spaja s rodom - korenmi . Vsimni si "rodinnu" politiku vsetkych modernych diktatur a uvidis odkial vietor fuka : Muzi do prace na co najdlhsi cas , zeny do prace - prec z domu a deti do "opatery" systemu ... K tomu cieleny rozvrat moralky a hodnotoveho rebricka a rodina je znicena ... Ostanu len vzorni obcania -fasisti , komunisti , alebo konzumisti - to je jedno , hlavne , ze plnia zaujmy elitneho vedenia ... Rodina je pre system nebezpecna , lebo naplna tuzby ludskej bytosti po laske , prijati , korenoch a bezpeci ... a na ake navnady by potom kazdy system chytal svoje "ovecky"?

mam pocit ze si prilis

mam pocit ze si prilis idealizujes minulost a demonizujes sucasnost. ktore obdobie bolo podla teba pre rodinu najlepsie - obdobie zberacov a lovcov, ked zeny strazili ohen a muzi chodili na lov, alebo ruralny zivot, ked zeny pracovali na poliach a chlapi zvazali drevo z hor? nezdielam tvoj pocit, ze v minulom ci predminulom storoci bol rodinny model stabilnejsi preto, ze by v rodinach vo vseobecnosti vladlo vacsie porozumenie ci harmonia, skor to bola ekonomicka nutnost a z toho sa odvijajuca moralka tej doby.

nehovoriac o tom, ze keby sme sa chceli pozriet hlbsie do ludskej historie, zistili by sme, ze rodinny model, ktory dnes povazujeme za "tradicny" - atomicka rodina otec + mama + deti - je v historii ludskeho druhu iba jednym z mnohych a relativne kratko fungujuci.

pocas celej ludskej historie sa sposoby ludskeho spoluzitia menili a prisposobovali zmenam prostredia, ludskych moznosti, kulturnemu a ekonomickemu vyvoju. tak je tomu aj dnes. samozrejme s tymto faktom moze kazdy nalozit po svojom, niekto sa moze snazit zachovavat model z minulosti, no pochopitelne to bude mat tazsie, kedze podmienky a ludska spolocnost sa menia. nie su za tym vsak ziadne temne sily, je to ten isty proces, vdaka ktoremu sme kedysi objavili ohen.

mimochodom, v ludskej historii pravdepodobne najdlhsie fungoval model polygamie - jeden muz a viacero zien, takze ak by si hladal ten "najtradicnejsi" model, musel by si sa uberat tymto smerom. v zapadnej spolocnosti sa tento model dodnes snazia zachovavat napr. mormoni. v pripade, ze polygamiu povazujes za prekonanu (a ona vo svojej povodnej podobe skutocne u nas prekonana je), tak si uvedom, ze optikou tvojich davnych predkov rozvracias "tradicne" sposoby :)

Mas pravdu v tom co pises o

Mas pravdu v tom co pises o historickom vyvoji rodiny . V pritomnom case sa vsak rozhoduje o tom co je teraz dobre a co je zle . Odpoved na to si musi dat , kazdy sam podla svojho vlastneho presvedcenia . Ja verim v boj Dobra a Zla a cez tuto optiku pozorujem okolite javy . Niekto to zas vnima , ako nicim neriadeny prirodzeny vyvoj . S tym sa neda nic robit , iba to akceptovat . Ja vnimam jednotu ,poriadok, bezpecnost , istotu a zakorenenost , ako dobro a rozdelenie , chaos , neistotu a vykorenenie , ako zlo . Preto je mojou subjektivnou reakciou na podobne "spravy o revoluciach" smutok . Treba vsak tiez objektivne priznat , ze procesy , ktore prebehli na zemi za poslednych 200 rokov nemaju v historii ziadnu obdobu , lebo ich rychlost presahuje prisposobovacie schopnosti ludskych bytosti a realne stojime na akomsi prahu a co je za nim je tazke predvidat . Rozhodne stav spolocnosti a Zeme je taky , ako nikdy pred tym , nakolko sme realne schopni znicit zivot . A vsetko suvisi so vsetkym , takze vztahy a ich stav su sucastou tohoto dramatickeho obrazu... Navrat do neexistujucich zlatych cias je urcite blud , ale rozlisovanie Dobra a Zla povazujem za nutnost v pritomnom okamihu . Tradicia nesmie byt zatuchnutym muzeom , ale clovek by nemal stratit spojenie s dobrom minulosti a s korenmi zivota , ak chce mat nejaku buducnost . Ja osobne nepoznam nijake lepsie modely pre zivot cloveka , ako klasicku rodinu a verim , ze jej choroby , ktorymi nesporne casto trpi sa daju pri troche snahy liecit . Takze skor vidim cestu v lieceni rodiny , ako v jej zabiti a vytvoreni niecoho lepsieho , kedze na nic lepsie nemame navod ... Verim , ze aj priestor atomickej rodiny je velmi rozsiahly a umoznuje sam o sebe siroku skalu moznosti prisposobenia a aj rozne formy napojenia na ine "atomy" a tvorbu zlucenin -komunit... Ale samotny atom by som pre istotu nestiepil ...lebo rozlietane neutrony a ine "suciastky" v chaose retazovej reakcie to je Hirosima ...( A byt lesba z politickeho presvedcenia je teda husty ulet - to len na margo clanku ... )

lesba z politickeho presvedcenia??

Megarofl... Ako lesba sa niekto NARODI, nestane sa nou z politickeho poresvedcenia. Feministka sa nerovna lesba a lesba sa nerovnas feministka. Ona len pise, ze v tej dobe to o sebe zistila. Ked uz bola matkou. A feministkou z presvedcenia... Citaj pozornejsie, ved toto by bolo absurdne. Bolo by to zase len hranie sa na nieco, pretvarka, ktora ju nicila a z ktorej sa tak zufalo snazila vymanit. Ako dlho by jej to myslis vydrzalo stylom "Tak som sa rozhodla, ze oddnes som lesba, aby som bojovala proti modelu ocko, mama, deticky." A inak kolko feministiek je vydatych a maju deti a ziju v "tradicnych rodinach", to si nevsimas? To su ale zeny, ktore mali to stastie, ze nasli svoju chybajucu polovicku a nie nejakeho hnupa, co z nich chce mat za kazdu cenu domace putky. Byt feministka neznamena byt navzdy slobodna a nenavidiet vsetkych muzov.

"V období roku 1978, kedy sa

"V období roku 1978, kedy sa Shelly narodila, priznala Al, že je lesbička – hovorí, že jej sexualita je politickým postojom"-Neviem či zle vidím , ale v tejto citovanej vete sa JASNE píše , že "JEJ SEXUALITA JE POLITICKÝM POSTOJOM"... Mne je jedno či je tá dáma lesba od narodenia , alebo sa tak iba hrá , ale považovať svoju sexualitu ( nech už vznikla akokoľvek )za politický postoj , považujem za prinajmenšom čudné ... To že feministka sa nerovná lesba je mi jasné . Tak isto mi však je jasné aj to , že existuje veľa "lesieb" a "gayov" , ktorí sa takto nenarodili , ale hrajú pred okolím aj sami pred sebou divadlo . Dôvodov môže byť veľa - rebélia , hľadanie , sklamanie , image , alebo politické presvedčenie ... Nie je to vôbec vylúčené , keď je bežné , že sa niekto z politického presvedčenia stane vrahom , prečo by sa niekto iný nemohol stať "lesbou" ? Z článku nie je jasné či Al bola lesba od narodenia , isté však je , že v tom mala asi zmätok , lebo najprv žila heterosexuálne a až potom priznala , že je lesba ... Je to jej život a mne neprináleží posudzovať jej úmysly . Ja som iba podotkol , že pokladať svoju sexualitu za politický postoj považujem každopádne za zväzujúce a nezdravé a tento výrok sa tam neodškriepiteľne nachádza ...

Súhlasím s Jarom

Súhlasím s Jarom

Veterné mlyny

Pekne to pišeš a súhlasím.

Ale už mi prišlo zbytočné niekomu dokolečka vysvetľovať o čo ide keď má zavretú myseľ. Inteligentný je, to vidieť. Ale empatia, schoponosť sa pozrieť cez optiku druhej strany Pánovi Jarovi zdá sa že chýba.

Ťažko diskutovať s niekym kto je presvečený o neomylnosti svojich názorov a pohľadov. Ale prajem veľa zdaru. .)

Mne sa to zdá práve naopak.

Mne sa to zdá práve naopak.

Jeho eminentná excelencia , veľkomožný Pán Lubomier ...

Som si plne vedomý toho , že moja myseľ je v mnohých ohľadoch zatvorená , a obmedzená je aj moja schopnosť empatie ... Musíte však uznať , že aj Vaša myseľ má otvorené vrátka , len do jedného dvora . Bolo by smiešne , ak by ste si namýšľali , že Vy ste schopní pohľadu zo všetkých zorných uhlov , že sa viete vcítiť do všetkých ostatných ... A samotná táto diskusia je dôkazom toho , že aj Vy ste presvedčený o správnosti Vašich názorov , ináč by ste ich neobhajovali . Máte nejaký zázračný merač otvorenosti mysle ? Prečo ma obviňujete z nedostatku empatie a uzavretosti mysle , keď ste voči mojim názorom podobne uzavretý a predpojatý , ako ja voči Vašim ?

Pokúšal som sa veľakrát o

Pokúšal som sa veľakrát o diskusiu. Ale dôležité veci z mojich komentárov ste "prehliadali", nereagovali na ne, prekrútili a používali iné komunikačné zlozvyky na obhajobu svojich postojov.

Nemám záujem pokračovať v takej diskusii, nevidím v tom zmysel.

Nepotrebujem aby so mnou súhlasil celý svet, som spokojný a vyrovnaný, to mi ku šťastiu stačí. :-)

Ale prečo presviedčať celý

Ale prečo presviedčať celý svet že si spokojný a vyrovnaný? Podľa mňa Jaro hovoril dobre, a obhájil si svoje a vôbec nikoho nechytal za slovíčka. A určite už na pohľad vyzerá sympatickejšie. Mne stačilo Lubomiera Harmonického vidieť raz, a vedela som, že tu niečo nehrá a niečo mi na ňom nesedí, je na ňom vidno že fajčil marihuanu a aj to striedanie partnerov, proste to z neho vyžaruje a hneď som sa cítila nepríjemne, taký sinister feeling. Ja som sa naučila, že keď mám takýto pocit, treba mu dôverovať, a potom som narazila na to prezentovanie v médiách a môj pocit z prvého pohľadu sa potvrdil.