Skip to Content

Môžem milovať dvoch ľudí naraz?

Poslané do
ilustračné foto
Autor: 
Pepper Schwartz

Predpokladá sa, že láska je svojím poňatím jedinečná. Že sme sa zamilovali zväčša poznáme podľa citovej potreby a intenzity, ktorou nám túžba vyháňa z mysle myšlienky na kohokoľvek iného. Pokiaľ sme zamilovaní, naozaj zamilovaní, ľudové príslovie vraví, že máme oči len pre milovaného človeka – a čo je ešte dôležitejšie, on/ona má oči len pre nás!

Na minútku sa ale zastavme. Milujeme predsa svoje deti, nie? Milujeme svoju matku, otca? A potom je tu aj naša prvá láska, ktorá síce pominula, ale stále v našom srdci zaujíma zvláštne miesto. Keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že ľudské srdce ma skutočne väčšiu kapacitu, než mu prisudzujeme. Ale možno že práve toho sa obávame – toho, že naozaj môžeme milovať viac ľudí naraz, ale proste nechceme. Len málokto sa chce o milenca deliť s niekým iným, aj keď sme schopní milovať a starať sa o viac partnerov.

Možno si ale myslíte, že dve naozajstné lásky mať nemôžete, a možno sa domnievate, že ľudia, v ktorých živote hrajú roľu dvaja ľudia, si len niečo o jednom alebo oboch vzťahoch nahovárajú. Ja si to nemyslím. Hovorila som s mnohými ľuďmi, ktorí naozaj milovali zároveň viacero ľudí. Niekedy boli oba vzťahy sexuálne. Niekedy nie. A raz som dokonca sama zažila situáciu, kedy som milovala dvoch ľudí naraz. Pretože vám nemôžem anonymne popísať svoj zážitok, podelím sa s Vami o príbehy iných ľudí.

Betty miluje svojich „manželov“. Áno, znie to síce divne, ale ona má skoro po všetkých stránkach dvoch mužov už dvadsať rokov. Prvého manžela si vzala keď mala 25 rokov, a teraz spolu majú dve deti – syna, ktorý študuje na univerzite, a dcéru, ktorá onedlho vyletí z materského hniezda. Betty a Alan prežili romantických prvých desať rokov, a potom Alan, pretože nie je tak dynamický ako Betty, začal z ich spoločného života ustupovať. Doslova sa chcel starať o záhradku a začal trochu podnikať v záhradnej architektúre, zatiaľ čo Betty viedla realitnú kanceláriu a rozširovala ju – v podstate udeľovala koncesie. Každopádne, ich vždy vrelý a lojálny vzťah ju už tak nefascinoval a Betty začala tráviť viac voľného času s kolegami a zákazníkmi.

Raz vybavovala telefonát so špeciálnou požiadavkou – dom s vybavením pre postihnutého muža. V tej chvíli ju nenapadlo nič iné než si dať zo zákazníkom schôdzku a presvedčiť sa čo potrebuje, aby mohla popremýšľať o dome, ktorý by sa dal ľahko upraviť. Ukázalo sa, že jej zákazník žije sám, nedávno ovdovel, je pripútaný na vozík a že je – veľmi pekný.
Zároveň vyšlo najavo, že je tiež veľmi vtipný, a Betty zistila, že s ním rada trávi čas prehliadaním domov a vymýšľaním, ktorý by bol vhodný pre úpravu. Tento muž sa stal obeťou nešťastnej dopravnej nehody (jeho žena pri zrážke zahynula) a vzbudzoval u nej sympatie a obdiv. Časom sa do seba zamilovali, ona ale neprestala milovať svojho manžela.

V dobe, keď sme spolu hovorili, žila s Wesom už viac než dvadsať rokov. Wesa vníma ako rodinného priateľa a milenca. Je si úplne istá, že Alan vie, že Wes je viac než len priateľ, ale nikdy o tom spolu nehovorili. „Viem, že niekto by si mohol myslieť, že sa nechovám ani k jednému spravodlivo, ale ja si myslím že som spravodlivá k obom. Mám dvoch mužov a oboch ich milujem. Naozaj nie som nestála. Robiť dvom ľudom partnera dá trochu práce, obzvlášť keď sú takto odlišní. Nejde len o sex, aj keď si to asi niektorí priatelia myslia. Myslím že títo dvaja ľudia mi boli súdení. Myslím, že práve touto cestou som sa mala vydať.“

Nahovára si to Betty? Nie, myslím že existujú rôzne druhy lásky, a každý človek si o nich vytvorí svoju vlastnú verziu. Niekto by možno povedal, že svojho muža už v skutočnosti nemiluje, len jej jednoducho vyhovuje s ním ostať. Keby ste sa ale porozprávali s Betty, zistili by ste, že to tak nie je. Možno len došlo k tomu, že keď pominulo vášnivé manželské obdobie, naberá energiu ľahšie niekde inde, to ale neznamená, že svojho muža už nemiluje, ani že ju k Wesovi pútajú čisto fyzické pocity. Miluje a stará sa o obidvoch.

Tu je ďalší príklad. Norman a Rose Ann sa zobrali v poslednom ročníku štúdia. Teraz majú obaja päťdesiat. On pracuje ako vysoko postavený právny poradca v obrovskej právnickej firme v Chicagu. Veľa ľudí si myslí, že na raňajky je klince, a nedokážu si predstaviť, že by mohol byť schopní citu a už vôbec nie lásky. Ale Norman si predsa len urobil v živote miesto na dve ženy, svoju ženu – a inú vydatú ženu. Takto to trvá už sedem rokov.

„Viete,“ zveril sa mi Norman, „ľudí môžete milovať rôzne. Rosa Ann som nikdy neprestal milovať ako matku svojich detí, ako stred našej komunity, ako niekoho, kto mi bol po väčšinu života skutočným priateľom. Nikdy by som ju neopustil, som jej úplne oddaný, okrem Pii som jej nikdy nebol neverný, a ani to nebolo plánovaná, a nie je to žiaden románik. Ona je môj druhý najlepší priateľ, ďalší človek ktorého úprimne a hlboko milujem.“

Pia pracuje ako scénografka v miestnom odborovom divadle a s Normanom sa zoznámili náhodne v lietadle. Sedeli vedľa seba, rozprávali sa o práci, nahlas sa dohadovali o politike a čas im rýchlo ubiehal. Na konci letu ju Norman trochu nezvyčajne pozval na obed. Pia si nebola istá. Mala „celkom dobré“ manželstvo a vedela, že takýto obed bude mať minimálne nádych sexuálneho napätia. Norman ju ale silne priťahoval a tak si povedala, že si môže len tak zaflirtovať a trochu si to užiť, bez toho aby sa nejako zaplietla.

„Než sme dojedli, bolo všetko jasné,“ spomína si Norman. „Obaja sme mali veľmi silné pocity. Nemohli sme sa ovládnuť, aby sme sa neustále nedotýkali. Objímali sme sa na parkovisku, čo bolo odo mňa neuveriteľne ľahkomyseľné. V tomto meste ma každý veľmi dobre pozná. Bolo to odo mňa veľmi sebecké. Nechcel som manželke ublížiť, takže som sa odtiahol a povedal si, že toto sa nestane.

Za pár týždňov ale Pie zavolal a chcel sa s ňou stretnúť. Stretli sa. Bol k nej úprimný a ona k nemu tiež. Povedal jej, že svoju ženu miluje a nevie, prečo sa k nej takto chová, ale bol to silný pocit a on ho nedokázal potlačiť. Pia mu povedala že je v úplne rovnakej situácií, a dohodli si schôdzku na ďalší týždeň v hoteli. To sa stalo pred viac než siedmimi rokmi, a od tej doby sa, až na pár výnimiek, stále schádzajú zhruba raz za mesiac.

Obaja pochybujú. Norman tvrdí: „Ja sa nijak nevyhováram. Neospravedlňujem sa. Jednoducho to tak je. Veľmi rád by som to svojej žene povedal. Veľmi rád by som to povedal i deťom. Mrzí ma že pre takúto situáciu neexistuje žiadne slovo, ani súhlas. To môžeme pochopiť len my dvaja s Piou a asi sa s tým budeme musieť zmieriť. V živote sú mi veľmi drahí dvaja ľudia.“

Pia sa trápi ešte viac, ale rozhodla sa udržovať dva vzťahy. „Myslím že môžete milovať dvoch ľudí dvoma rôznymi spôsobmi. Na manžela myslím ako na niekoho, s kým sa očakáva, že budem, pretože som umelkyňa a pracujeme spolu, pretože som precitlivelejšia a neurotická. Sme ako dva hrášky v jednom struku. Ale aj keď spolu žijeme šťastne a milujeme sa, nie sme nijak vášniví. Norman vo mne vzbudzuje vášeň, o ktorej som ani nevedela. Takže to sú dva rôzne druhy lásky. Myslím, že s Normanom by som žiť nemohla. On žije vo veľkom dome v Lake Forest a je veľmi spoločenský, hrá golf a zaujíma sa o mnoho vecí, ktoré by mňa ani najmenej nezaujímali. Keď som však s ním, som živšia, energickejšia, než keď som s Neilom. Kiež by som z nich tak mohla spraviť jedného, ale to nejde. Viem že robím niečo nesprávne, ale neviem si predstaviť, že by som sa jedného z nich mala vzdať. Žijem lepšie, pretože mám oboch.“

Niekomu to znie ako klasická milostná aféra – „sebecký“ muž, ktorý nedokáže byť spravodlivý k nikomu. Samozrejme, že títo ľudia žijú v klame. Norman nemôže ani jednu z tých žien naplno milovať a naplno sa jej venovať. Keď však opustíme morálne zásady (aspoň na chvíľu), myslím, že môžeme spravodlivo povedať, že Norman nie je cynický. S Piou nemá len úplne „fyzický“ vzťah a ani s manželkou nežije len vo „výhodnom zväzku“.

Existujú ešte ďalšie varianty situácií, ktoré môžu nastať. Napríklad ak sa objaví stará láska z minulosti, a aj keď je súčasný vzťah celkom v poriadku, v starom vzťahu stále prežíva čosi zvláštneho. Hovorila som s niekoľkými mužmi a ženami, ktorí bývalú lásku „nikdy neprekonali“, ani keď sa opäť zamilovali. Nie všetci vzplanuli a zo svojou starou láskou sa vyspali, ale vždy platilo, že uhlíky nikdy celkom nevychladli. Hovorila som zo ženou, ktorá s úplne nevinným úmyslom vyhľadala svoju bývalú lásku z vysokej školy, keď zistila, že žije v meste, v ktorom práve prebývala aj ona. Keď ho zbadala, hneď pocítila ako jej poskočilo srdce. Vyzeral skoro rovnako ako pred pätnástimi rokmi, a obaja vedeli, že to medzi nimi stále iskrí. Obaja boli až doteraz svojim partnerom bez námahy verní a obaja vedeli že túto dôveru porušia. Vyspali sa spolu hneď ten večer a pokiaľ môžu, stále sa stýkajú. Ani jeden z nich nechce opustiť svoje manželstvo, ktoré považuje za dobré. 

Môžeme teda naozaj milovať viac než jedného človeka? Stopercentne. Ale mali by sme? Aj keď sa s tým druhým nikdy nevyspíme? Celá naša kultúra nám tvrdí že nie. Nech už sa vydáme či oženíme, alebo nie, väčšina najvážnejších vzťahov vychádza z citovej i fyzickej monogamie a akúkoľvek zmenu považujeme za neveru a za nemorálnu. Naviac, aj keby sme sa vedeli preniesť cez morálku (a pár ľudí to vie, alebo chce), každý vám môže rozprávať príbeh o milostnej afére, ktorá zničila šťastné manželstvo a rodinu. Možno je to všetko pravda, ale domnievam sa, že by sme mali zvážiť nasledovné faktory.

Je naozaj ťažké nájsť všetko, čo požadujeme, v jednom človeku.

Možno existujú dobré dôvody milovať človeka číslo jedna. Je skvelý v posteli, alebo je tou najlepšou matkou na svete, alebo vám to spolu pred rodinou a priateľmi úžasne sluší. Každý z Vás má v sebe niečo zvláštneho, inak by ste neboli na prvom mieste (dúfam).
Je však veľmi, veľmi vzácne, aby v sebe mal niekto všetko. Niekedy je pre vás daný človek („Je mojou kotvou, ktorá ma drží, aby som sa neutopil“) tak vzácny tým, čo nemá („Nemá vôbec zmysel pre dobrodružstvo – môžem predpovedať budúcnosť na ďalších 25 rokov.“) Keď sa človek zamiluje do niekoho iného, obvykle sa nezamiluje do niekoho, kto by bol presným dvojníkom jeho partnera. Obvykle ho zaujímajú ďalšie vlastnosti, ktoré jeho partnerovi chýbajú. Viem, moralisti (nehovoriac o väčšine terapeutov ktorých navštevujete) hovoria: „No, tak to je dosť zlé. Vy ste sebec. Tak ten váš proste nie je v posteli žiadny lev. To je teda terno. Usaďte sa, dospejte, a nezradzujte niečiu dôveru.“ To je oprávnená výstraha. Obvykle je to tá správna vec. Omnoho ľahšie sa to ale hovorí, než činí. Ak niekoho milujete, a nachádzate sa práve v období kedy Vám na partnerovi niečo chýba, môže byť veľmi ťažké v niekom inom tú vlastnosť vidieť a napriek tomu sa od neho odvrátiť. V skutočnosti množstvo ľudí preruší vzťah, pretože sú presvedčení, že ich milenec im dáva všetko aj napriek tomu, že nikto nemôže byť pre druhého všetkým.
Vo vzťahoch býva naviac veľmi ťažké vyžadovať od partnera všetko. Niekedy to dáte partnerovi pekne pocítiť. Dlhodobé vzťahy prechádzajú množstvom etáp a objavov. Ľudia sa menia a nemusia si vždy zachovať zmysel pre dobrodružstvo, alebo priberú na váhe, alebo sa rozhodnú hrať profesionálne pólo a nepracovať ďalej ako lekár. Aj keď sa nejedná o veľké zmeny, to, čo ste skôr tolerovali, začína vzťah unavovať. Mnoho ľudí si tieto straty vynahradí platonickými vzťahmi, čo niekedy funguje, ale len ak sa nejedná o nedostatok sexu, romantiky alebo túžbe po spriaznenej duši.

Ak sa doma vyskytne takáto situácia, je možné ju napraviť troma spôsobmi: správajte sa akoby sa nechumelilo, rozíďte sa, alebo partnera za to, že nie je vo všetkom taký akého by ste ho chceli, potrestajte. Je smutné že väčšina ľudí reaguje najčastejšie posledným spôsobom. Koľkokrát ste už videli oddaných partnerov, ako si vzájomne drásajú srdcia niečím, čo sa nezmení. Ona počas večere na večierku poznamená, že on nie je žiadny „dravec“. Alebo ju zase nezaujíma jeho koníček a on zahorklo prehodí, ako málo toho spolu majú spoločného.

Čo keď sa ale vyskytne iný človek, ktorého milujete a ktorý má práve tú vlastnosť, ktorú tak postrádate? Niekedy sa zdá, že to vzťah zjednotí a vy potom nemáte toľko tendencií trestať partnera za to, aký je (alebo nie je). Pozrime sa teraz, ako to v živote naozaj vyzerá: ak si kompenzujete nedostatky vo vzťahu s iným partnerom, môže sa stať, že vina, ktorú za svoje konanie pociťujete, spôsobí, že sa ku svojmu prvému partnerovi budete chovať omnoho lepšie, než by ste sa inak chovali (z tohto dôvodu majú manželky obavy vždy, keď dostanú darček inokedy než na Vianoce, Valentína alebo k narodeninám). Pokiaľ nie ste naozaj zakrpatelí a netrestáte svojho partnera za to, že Vy ste sa zamilovali do dvoch ľudí, inštinkt vám hovorí, že pre svojho nič netušiaceho šľachetného partnera musíte niečo urobiť. (Pokiaľ ho však trestáte, je to známkou toho, že takúto situáciu nezvládate, a mali by ste jeden alebo oba vzťahy opustiť).

Ak milujete dvoch ľudí, dávate každému z nich priestor slobodne dýchať.

Cítite sa ako najúbohejšie a najneistejšie stvorenie na celej planéte? Neviete byť bez svojho partnera? Ste tak citovo závislý, že predmet svojej túžby zastrašujete?  Najlepším riešením by bolo samozrejme prísť na to, prečo si ním potrebujete byť natoľko istý, a nájsť spôsob ako sa od toho oprostiť. Pokiaľ sa vám to však nepodarí, mám pre vás jeden pragmatický návrh: doprajte si milovať dvoch ľudí, a vyžadovať od každého len polovicu – vytvoríte tak jeden celý vzťah a nebudete zahrňovať oboch vašimi neurózami.

Viem, že to znie trochu chladnokrvne, ale mohol by to byť váš prípad, ak vaši partneri trpeli klaustrofóbiou. Toto riešenie však môže fungovať len v prípade, že to s obidvoma partnermi  myslíte vážne. Pokiaľ jedného milujete a druhého len využívate, je to od vás veľmi škaredé a sebecké. Nikoho nesmiete považovať len za náhradu, a naviac to nebude fungovať. Toho druhého odhodíte ako horúci zemiak hneď, ako sa zjaví ten, koho naozaj chcete – a tým zničíte všetku psychickú rovnováhu svojho úsilia. Nie, naozaj musí ísť o vážny záväzok: dvaja ľudia, ktorí váš život naplnia – každý sám, i spoločne.

Možno to máte v povahe

Možno ste práve ten typ, že nikdy nebude milovať len jedného človeka. Pripustite si to. Prestaňte sa stýkať s nespočetnými ľuďmi, ktorí sú o to konvenčnejší, o čo vy ste nešťastnejší, a úprimne si priznajte, akí vlastne ste. Nájdite si dvoch ľudí, ktorí sa o vás môžu podeliť – a verte mi že skutočne existujú – alebo si nájdite dvoch ľudí (uistite sa však, že nie sú žiarliví a všeteční, ale veria vám) a buďte im obom oddaný/á. Možno vám to pôjde, možno nie, ale ak budete stále s jedným človekom, nič nevyriešite, a toto môže byť vaša šanca.

Taký je život

Nikto z ľudí, s ktorými som hovorila v rámci svojej prípadovej štúdie, sa úmyselne nechcel zamilovať do viacerých ľudí. Väčšinou boli veľmi konzervatívni po celý život, a podľa toho, čo vedeli, by polygamný vzťah striktne odmietli. Stretli sa však s niekým výnimočným a z rôznych dôvodov, ktoré mal každý z nich, dovolili, aby sa tieto vzťahy rozrástli a rozvinuli, bez toho aby prerušili dovtedajší vzťah – alebo prestali svojho partnera milovať. Čo umožnilo vznik týchto dvojitých vzťahov? Možno vychádzajú z rôznych druhov lásky: jednej priateľskej a druhej vášnivej. Alebo to, čo umožnilo nový vzťah a nezničilo starý, bola skutočnosť, že jeden z týchto vzťahov bol založený na znesiteľnom životnom štýle, zatiaľ čo druhý milenec ponúkal niečo, čo bolo najlepšie prijímať len v malých či nepravidelných dávkach. Za úvahu stojí aj zmienka, že nám všetkým kedysi hovorili že pokiaľ nás druhý vzťah naozaj poltí, potom bol ten prvý falošný. Ja si ale nemyslím, že je to tak vždy. Neznamená to ale tiež, že ak sa budete snažiť milovať dvoch ľudí, poriadne neriskujete.

zdroj: Všechno, co víte o lásce a sexu, je lež,
Pepper Schwartz (vydavateľstvo Metafora 2002)
(do slovenčiny preložil Polar)

_____________­________________________­_________

Pepper Schwartz – O autorke

Pepper Schwartz, PhD, je americká sociologička a sexuologička, vyštudovala univerzitu v Yale, v sučasnosti vyučuje na University of Washington. Je autorkou mnohých kníh, článkov, internetových príspevkov a televíznych relácií so zameraním na otázky ľudskej sexuality a partnerských vzťahov. Viac informácií o autorke možno nájsť napríklad tu.

nebuďme egoisti

Viete, ono sa hovorí nikdy nehovor nikdy. Ja mám tiež pekný troj