Keď skutočne ľúbim jedného človeka, nedokážem predsa rovnako ľúbiť aj niekoho iného.

Niektorí ľudia vyznávajú názor, že každý človek má určité obmedzené množstvo lásky, s ktorým musí úzkostne hospodáriť alebo že lásku možno kvantifikovať spôsobom: „mám 100 kíl lásky, ktoré môžem buď dať jednému partnerovi, alebo ju musím rozdeliť na menšie časti medzi viacerých partnerov“.

Skúsenosť ľudí v otvorených vzťahoch hovorí o tom, že láska sa vymyká jednoduchým definíciám. Keď ľúbite viac ako jednu osobu, môžete zistiť, že čím viac lásky ste schopní dať druhým ľuďom, tým viac lásky na rozdávanie v sebe máte. Naše srdce má väčšiu kapacitu, ako sú mnohí ľudia ochotní pripustiť.

Uvažovať o láske ako o peniazoch na svojom účte, ktoré si treba šetriť, nedáva zmysel.  Je pravda, že každý jeden človek musí hospodáriť so svojim časom, ktorý vo svojom živote delí medzi množstvo činností a ľudí, s ktorými prichádza do styku. Túto otázku však musia riešiť ľudia rovnako v monogamných aj v nemonogamných vzťahoch a neznamená to, že by pre to trpeli nedostatkom lásky.