otvorené vzťahy

Na otázku, čo si myslia ľudia o podvádzaní v partnerskom vzťahu, naprostá väčšina odpovedá, že je to niečo zlé a nemorálne. Štatistické prieskumy uskutočnené za posledných 50 rokov však ukazujú, že správanie veľkej časti populácie sa stále viac vzďaľuje týmto morálnym kritériám.

Mať ľúbostnú aféru v partnerskom či manželskom vzťahu sa stáva akousi tieňovou, v tichosti tolerovanou, súčasťou našej kultúry a životného štýlu. Podvod vo vzťahu je hlavným námetom nespočetných televíznych seriálov, filmov, divadelných hier, populárnych pesničiek, kníh a dokonca reklám. Nevera dokáže uživiť celé komerčné odvetvie, postavené na tom, že mnoho ľudí podvádza svojich partnerov – webové stránky, na ktorých si záletníci dohadujú stretnutia, knihy s užitočnými radami, diskrétne kluby a hotely, detektívne služby a agentúry orientované na odhaľovanie nevery, oddelenia v redakciách bulvárnych novín zamerané na aféry, partnerské podvody atď.

Podľa spoločenských očakávaní môžete byť single, alebo môžete chodiť na rande, ale základným predpokladom je, že hľadáte jedného vyvoleného partnera, s ktorým sa „usadíte“. Ak žijete s niekým dlhšiu dobu, predpokladá sa, že žijete monogamne.

Očakávania v monogamnom vzťahu sú veľmi presné. Otvorený vzťah ponúka viac slobody a priestor pre vytváranie unikátnych partnerstiev, skúmanie vlastných pocitov, sexuality a odmietnutie tradičných spoločenských očakávaní.

Rada by som dnes hovorila na tému „voľnej lásky“. Včera, v debatnom krúžku, Renato A. zo San Jose Peace Village v Kolumbii poznamenal, že on a jeho komunita čerpajú veľa inšpirácie z projektu Tamera, ale vnímajú stále jednu nezodpovedanú otázku: „Čo sa myslí pod pojmom „voľná láska“? Ako súvisí voľná láska s globálnymi mierovými aktivitami?

Ľudia k nám stále prichádzajú a pýtajú sa: „Prečo hovoríte o voľnej láske? Nefungovalo to. Hnutie v 68 to potvrdilo.“ 

Keď hovoríme o voľnej láske dnes, pozeráme na ňu v úplne inom dejinnom kontexte. Či voľná láska uspeje, alebo nie, nie je záležitosťou krátkodobej módy. Treba brať do úvahy časový rámec mnohých generácií.

V r. 2005 som sa vybrala na púť do Izraela/Palestíny v mene organizácie GRACE. Moja cesta začala vo Švajčiarsku. Stretla som množstvo ľudí, navštívila som rôzne projekty a môžem povedať, že kdekoľvek som išla, jedna téma sa znovu ukazovala ako veľmi kritická – „Ľubostné vzťahy“.

Nezáležalo na tom, či som sa stretla so psychoterapeutmi, šamanmi, alebo spoločenstvami – všade a stále som sa stretávala s absolútnym nedostatkom vedomostí o tom, čo robiť  v oblasti ľúbostných vzťahov. Stretla som krásnych ľudí, ktorí spoločne začali ľúbostné dobrodružstvo a ktorí si teraz vzájomne nevymenia ani jednu normálnu vetu.

Nasledujúca séria článkov, spracovaných podľa knihy Opening Up, autorky Tristan Taormino, približuje širokú škálu vzťahov spadajúcich pod označenie „otvorené“. Pri hľadani odpovede na otázku „Čo sú to vlastne otvorené vzťahy?“ je veľmi užitočné spoznať, koľko rôznych podôb môže takýto vzťah nadobudnúť. Jednou z dôležitých charakteristík otvoreného vzťahu je skutočnosť, že partneri v ňom nie sú pasívnymi prímateľmi vopred určenej schémy alebo tradičnej dogmy o tom, ako má vzťah vyzerať, ale naopak – sami sú aktívnimi tvorcami svojho vzťahu a nezriedka aj priekopníkmi na území, ktoré pred nimi nikto nezmapoval. Výsledkom takéhoto prístupu k utváraniu vzťahov je pestrá paleta životných príbehov, foriem a skúseností, ktorými ľudia prechádzajú. Časť z tejto pestrej palety sa snaží zmapovať aj séria článkov, rozdelená do niekoľkých častí:

Predpokladá sa, že láska je svojím poňatím jedinečná. Že sme sa zamilovali zväčša poznáme podľa citovej potreby a intenzity, ktorou nám túžba vyháňa z mysle myšlienky na kohokoľvek iného. Pokiaľ sme zamilovaní, naozaj zamilovaní, ľudové príslovie vraví, že máme oči len pre milovaného človeka – a čo je ešte dôležitejšie, on/ona má oči len pre nás!

Na minútku sa ale zastavme. Milujeme predsa svoje deti, nie? Milujeme svoju matku, otca? A potom je tu aj naša prvá láska, ktorá síce pominula, ale stále v našom srdci zaujíma zvláštne miesto. Keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že ľudské srdce ma skutočne väčšiu kapacitu, než mu prisudzujeme. Ale možno že práve toho sa obávame – toho, že naozaj môžeme milovať viac ľudí naraz, ale proste nechceme. Len málokto sa chce o milenca deliť s niekým iným, aj keď sme schopní milovať a starať sa o viac partnerov.

S pojmom swinging je spojená unikátna história, tradícia, kultúra, etiketa, filozofia a komunita. Rozsah nasledujúceho článku neumožňuje priblížiť čitateľovi všetky tieto aspekty. Mojim cieľom je poskytnúť aspoň základné informácie o tomto životnom štýle, pričom si uvedomujem, že nie všetci swingeri sú rovnakí a každá komunita má svoju špecifickú kultúru. Napriek tomu väčšina swingerov zdieľa podobné presvedčenie, postoje a etiketu, ktoré možno pozorovať vo väčšine swingers komunít na celom svete.

Wow, toto bol ale pár! Boli sme nováčikovia, mali sme za sebou len zopár skúseností z klubov. V klube sme stretli aj ich a perfektne to do seba zapadlo. Na parkete sme to riadne rozpálili a napokon sme skončili na hotelovej izbe.

Súhlasili sme, že sa opäť stretneme a navečeriame sa spolu. Konverzácia plynula ľahko. Boli zábavní, profesionálni a sexi. Ona si obliekla koktailové šaty, ktoré boli komplimentom pre jej (ako som už vedel) dokonalú postavu. On bol tiež tip-top nahodený a jeho neskrývané sebavedomie a ľahký, nenútený humor v mojej žene rozochveli všetky struny. Ako sme sa rozprávali, flirtovali a kradmo dotýkali pod stolom, moja myseľ vzrušene zablúdila tam, kde by mohol tento večer skončiť.

Potom, ako odpoveď na nevinnú poznámku mojej ženy, prišla jeho otázka. „Vy nie ste kresťania, či hej?“

Stuhol som. Odpoveď na otázku bola a je „áno“. Ale bál som sa, že keď to poviem, bude ma to niečo stáť. Bol to sexi, inteligentný a zábavný pár. Chémia medzi nami bola úžasná. A boli sme dosť veľkí nováčikovia na to, aby sme si mysleli, že taký pár medzi swingermi len tak nenájdeme.