otvorené vzťahy

Predpokladá sa, že láska je svojím poňatím jedinečná. Že sme sa zamilovali zväčša poznáme podľa citovej potreby a intenzity, ktorou nám túžba vyháňa z mysle myšlienky na kohokoľvek iného. Pokiaľ sme zamilovaní, naozaj zamilovaní, ľudové príslovie vraví, že máme oči len pre milovaného človeka – a čo je ešte dôležitejšie, on/ona má oči len pre nás!

Na minútku sa ale zastavme. Milujeme predsa svoje deti, nie? Milujeme svoju matku, otca? A potom je tu aj naša prvá láska, ktorá síce pominula, ale stále v našom srdci zaujíma zvláštne miesto. Keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že ľudské srdce ma skutočne väčšiu kapacitu, než mu prisudzujeme. Ale možno že práve toho sa obávame – toho, že naozaj môžeme milovať viac ľudí naraz, ale proste nechceme. Len málokto sa chce o milenca deliť s niekým iným, aj keď sme schopní milovať a starať sa o viac partnerov.

S pojmom swinging je spojená unikátna história, tradícia, kultúra, etiketa, filozofia a komunita. Rozsah nasledujúceho článku neumožňuje priblížiť čitateľovi všetky tieto aspekty. Mojim cieľom je poskytnúť aspoň základné informácie o tomto životnom štýle, pričom si uvedomujem, že nie všetci swingeri sú rovnakí a každá komunita má svoju špecifickú kultúru. Napriek tomu väčšina swingerov zdieľa podobné presvedčenie, postoje a etiketu, ktoré možno pozorovať vo väčšine swingers komunít na celom svete.

Wow, toto bol ale pár! Boli sme nováčikovia, mali sme za sebou len zopár skúseností z klubov. V klube sme stretli aj ich a perfektne to do seba zapadlo. Na parkete sme to riadne rozpálili a napokon sme skončili na hotelovej izbe.

Súhlasili sme, že sa opäť stretneme a navečeriame sa spolu. Konverzácia plynula ľahko. Boli zábavní, profesionálni a sexi. Ona si obliekla koktailové šaty, ktoré boli komplimentom pre jej (ako som už vedel) dokonalú postavu. On bol tiež tip-top nahodený a jeho neskrývané sebavedomie a ľahký, nenútený humor v mojej žene rozochveli všetky struny. Ako sme sa rozprávali, flirtovali a kradmo dotýkali pod stolom, moja myseľ vzrušene zablúdila tam, kde by mohol tento večer skončiť.

Potom, ako odpoveď na nevinnú poznámku mojej ženy, prišla jeho otázka. „Vy nie ste kresťania, či hej?“

Stuhol som. Odpoveď na otázku bola a je „áno“. Ale bál som sa, že keď to poviem, bude ma to niečo stáť. Bol to sexi, inteligentný a zábavný pár. Chémia medzi nami bola úžasná. A boli sme dosť veľkí nováčikovia na to, aby sme si mysleli, že taký pár medzi swingermi len tak nenájdeme.

Carl Ransom Rogers (* 8. január 1902,  † 4. február 1987) je rešpektovaný americký psychológ, predstaviteľ humanistickej psychológie, zakladateľ takzvanej nedirektívnej psychoterapie. Jeho kniha Stávame sa Partnermi bola prvý krát publikovaná v roku 1972, no aj dnes poskytuje veľmi svieži a netradičný pohľad na partnerské spolužitie.

V úvode knihy Rogers vysvetľuje svoj zámer ponúknuť mladým ľuďom niečo užitočné, niečo čo by im mohlo pomôcť v ich pionierskom snažení vytvárať a budovať nové formy manželstiev a alternatívnych spôsobov partnerského spolužitia. Vedený týmto zámerom sa rozhodol ukázať manželstvo znútra, obnažiť všetky boje, žiarlivosť, zmätok a zúfalstvo, ale aj nádej, odhodlanie a vieru, ktoré sprevádzajú partnerské spolužitie.

V prvej časti knihy autor v stručnosti vyrozpráva príbeh vlastného manželstva so svojou ženou Helen, ktoré vníma ako šťastné a láskyplné, aj keď sa tiež nevyhlo prekonávaniu problémov a ťažších období. V pasáži, kde spomína priaznivé faktory, ktoré mali vplyv na jeho manželské šťastie vyzdvihuje dôležitosť spoločného rastu: „Domnievam sa, že najzávažnejšie konštatovanie, ktoré by som mohol o našom manželstve vysloviť – a nedokážem ho adekvátne objasniť – je, že obaja sme boli vždy ochotní a dychtiví po tom, aby ten druhý rástol. Rástli sme ako individuality a v danom procese sme rástli spolu.“

Polyamoria, na rozdiel od swingingu a nemonogamného partnerstva, znamená otvorenosť vzťahu nie len v rovine sexuálnej, ale aj v emocionálnej. Existuje mnoho jemných variácií medzi rôznymi  podobami polyamorných vzťahov. Na základe svojich poznatkov som si polyamoriu zadefinovala ako „túžbu alebo spôsob života, ktorý zahŕňa vytváranie a udržovanie viacerých vážnych vzťahov súčasne, vrátane ich rôznych aspektov ako  láska, priateľstvo, blízkosť, emočná intimita, spolužitie, dlhodobé záväzky, romantiku, erotický kontakt, sex a duchovné spojenie“.

Ak sa snažíme definovať hranice polyamorie môžeme sa ľahko dostať do nepríjemnej situácie, ktorú spôsobuje falošné vytváranie hraníc medzi sexuálnym a emocionálnym, príležitostným a stabilným, nevážnym a vážnym. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí si definovali vzťahy vlastným jedinečným spôsobom a odmietali podriaďovať sa strnulým definíciám a poučkám.  Niektorí polyamoristi silno cítia svoju príslušnosť ku komunite podobne orientovaných ľudí, iní sa neidentifikujú so žiadnou komunitou a necítia sa byť súčasťou žiadnej špeciálnej spoločenskej skupiny.

Termín Polyfidelity sa prvý krát objavil ako názov pre štruktúru vzťahov v komúne Kerista v San Francsicu (existovala v rokoch 1971 až 1991). Moderné poňatie slova Polyfidelity opisuje viac-partnerské skupiny, ktorých členovia prijali záväzok žiť spoločne ako primárni partneri. Počet členov takýchto skupín sa môže rôzniť, zvyčajne sa však pohybuje medzi troma až šiestimi partnermi. Väčšie skupiny si zvyčajne hovoria rodinné kmene či siete.

Polyfidelity je vhodná pre ľudí, ktorí chcú udržiavať intímne, záväzné a stabilné partnerstvo s viacerými partnermi a chcú aby títo partneri vytvorili spoločnú partnerskú jednotku. Takéto jednotky či skupiny zväčša žijú podobným spôsobom, akým žije väčšina životných partnerov: zdieľajú sex bez ochrany, rozhodujú o spoločnej domácnosti, podieľajú sa na jej fungovani, prispievajú do nej finančne, svojou energiou a časom, vychovávajú spoločne deti atď.