Skip to Content

Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti - 1. časť

Poslané do
ilustračné foto
Autor: 
William Pennell Rock

Vzťahy a konkrétne žiarlivosť poskytujú jedinečnú príležitosť pochopiť dôkladne samého seba. Žiarlivosť je erupciou pripútanosti. Môže byť transformovaná iba prostredníctvom uvedomovania a pochopenia. Ak sa prostredníctvom uvedomovania dostávame k jadru tohoto fenoménu, prechádzame cez falošné očakávania a presvedčenia, predstavy a ilúzie, závisť, pocity viny, nízkej sebaúcty a obavy zo straty bezpečia.

V jadre žiarlivosti  je existenciálny problém, ktorý má čo dočinenia s falošnou predstavou a úzkostnou povahou ega. V povahe ega je snaha vlastniť. Preto sa všetkými silami bráni proti prázdnote. Keď spoznáme spôsob ako prijať prázdnotu v jej hĺbke, žiarlivosť a bolesť, ktorú spôsobuje pripútanosť, pominú.

Predstavte si takúto situáciu: Musíte odísť na dlhšiu pracovnú cestu od človeka, ktorého veľmi ľúbite. Poznáte dobre životný rytmus milovanej osoby. Viete, že je zvyknutá zavčasu zaspávať a skoro ráno sa budiť do práce. Ste už viac ako týždeň preč a v jeden večer zavoláte domov. Nikto to nezdvíha. Vo vašej mysli sa vynoria nepríjemne myšlienky. Iba s veľkým úsilím ich potlačíte a idete spať. Na druhý deň zavoláte doobeda o jedenástej. Jej alebo jeho spolubývajúci zdvihne telefón a povie “Prepáč, ale ešte spí.”. Ó bože. Niečo tu nehrá. Niečo zlé sa deje. Neviete čo to je, ale začína vám zvierať žalúdok. Žiarlite.

Cítite sa ako keby ste mali horúčku, snažíte sa zistiť či váš partner bol s niekym iným. Ak sa dozviete, že áno, ovládne vás zlosť, zúrivosť, obviňovanie. Je to okamžitá reakcia. Cítite sa ukrivdení, ponížení. Cítite chuť pomstiť sa. Zastaviť to. Kontrolovať situáciu, manipulovať a urobiť čokoľvek, čo vám môže pomôcť chrániť samého seba.

Ak sa dokážete ovládnuť a dostať pod kontrolu vnútorné automatické reakcie, ktoré spôsobujú žiarlivosť, možno dokážete situáciu zvládnuť. Niekedy stačí jednoduchá komunikácia, aby sa predišlo žiarlivosti. “Chcel by som s tebou tráviť viac času.” “Keď ideme na párty, nechcem aby si sa venoval niekomu inému.” “Chcel by som mať sex mimo nášho vzťahu.”. Ak nechávame tieto potreby a priania nevyslovené, ostávajú v nás a vyčkávajú na vhodnú situáciu, kedy sa môžu dostať na svetlo. Základom je byť úprimný a objasniť partnerovi svoje potreby a očakávania.

Slovné diplomatické dohovory bývajú niekedy potrebné a môžu priniesť výsledok. Napriek tomu sa stále pohybujú iba na povrchu. Pokiaľ sa s nimi uspokojíme, môžeme premárniť šancu preniknúť k hlbšiemu poznaniu. Čo je v skutočnosti príčinou nášho utrpenia, keď žiarlime?

Skôr než sa vyberieme hľadať odpoveď na túto otázku, skúste si vyjasniť, čo očakávate od vášho vzťahu. V prípade, že máte chuť rozvíjať prostredníctvom vzťahu svoje uvedomenie, ak vás priťahujú záblesky osvieteného vedomia, ktoré niekde tušíte a v prípade, že sa rozhodnete kráčať týmto smerom, uskutočnili ste dôležitú voľbu.

Výsledkom tejto voľby nemusí byť len vaše spoločné potešenie vo vzťahu, nemusí  to byť nevyhnutne ani ochrana vášho vzťahu a zabezpečenie jeho trvalosti. Váš vzťah sa však môže stať prostriedkom k prenikaniu do hĺbky, k pochopeniu seba prostredníctvom druhého človeka.

Vzťah ako cesta k pravde

Dôležité je to, s čím vstupujete do vzťahu,  a čo zo svojej reality ste pripravený zdielať so svojim partnerom. Ak je vašim cieľom vytvárať bezpečný a stabilný vzťah, môžete mať sklony k skrývaniu všetkého, čo by stabilitu vzťahu mohlo narušiť. Mnohé vzťahy sú založené na klamstve a lži. Ale láska – eros – nemôže prúdiť medzi ľuďmi, ktorí žijú v klamstve. Iba pravda je erotická.

Ak však vzťah vnímate ako cestu k poznaniu, zmysel sa obráti: Cieľom sa stáva pravda bez kompromisov a láska bez podmienok. Nie je to ľahký cieľ, ale je to cieľ hodný nasledovania.

Existuje jednoduchý test, ako si overiť nakoľko je váš vzťah založený na pravde. Spíšte si zoznam vecí, ktoré nechcete zdielať s partnerom a ktoré si radšej nechávate pre seba. Porozmýšľajte nad tým zoznamom a skúste porozumieť tomu nakoľko ste odovzdaný vášmu vzťahu a vašej láske.

Láska a pripútanosť

Ak ste rozhodnutý váš vzťah chápať ako cestu k sebaobjavovaniu a pochopeniu hlbšej podstaty vašej bytosti, nevyhnutne dospejete k potrebe odlíšiť lásku od pripútanosti.  V mnohých prípadoch nazývame slovom láska rôzne prejavy pripútanosti a závislosti. Väčšina inštitúcií a tradícii, ktoré zdanlivo vznikli z lásky, ako manželstvo a rodina, existuje v skutočnosti na to, aby chránili stav pripútanosti.

Ľúbiť druhého človeka znamená milovať jeho jedinečnosť. Predstavte si to na príklade kvetiny. Vidíte nádherný kvet, ktorý je pre vás niečim výnimočným. Cítite túžbu milovať kvet v jeho prirodzenom prostredí, alebo zatúžite kvet odtrhnúť a zobrať si ho zo sebou ?  To sú v podstate úplne rozdielne spôsoby bytia. Ak milujete druhého človeka,  túžite vidieť ako prospieva, ako sa raduje, ako rastie a kvitne. Túžite ho vidieť  takého, aký naozaj je, bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Toto je skutočná láska. Je bezpodmienečná.

Pripútanosť je odlišná. Je to túžba odtrhnúť kvet, vytrhnúť ho aj s koreňmi a vziať si ho k sebe domov. Túžite vlastniť svojho milovaného, urobiť z neho to, čím chcete aby bol, prispôsobiť ho vašej predstave a tomu, ako by podľa vás mal vyzerať vzťah.

To je rozdiel, ktorý je potrebné pochopiť: Milujete alebo ste pripútaní?

Ak ste pripútaní, budete prežívať bolesť žiarlivosti. Vaša žiarlivosť vám umožní vidieť pravdu o sebe, o svojej závislosti  či pripútanosti. Nie vo forme teoretického pochopenia, ale v podobe existenčného prežitia závislosti a pripútanosti v hĺbke vášho bytia.  A prostredníctvom tohto poznania môžete žiarlivosť transformovať.

Preniknúť k jadru

Najpovrchnejší a najnezmyselnejší spôsob, ako sa vyrovnať so svojou žiarlivosťou, je snaha kontrolovať partnera. Je to taktiež najmenej efektívny spôsob. Môžete si vytvárať akékoľvek ilúzie o tom, kto je vinný a koho je to chyba, ale pravdou je, že žiarlivosť je vo vás, nie vo vzťahu s partnerom. Manipulovať s človekom, ktorého milujete je veľmi biedne uspokojenie.

Kontrolovať vonkajšie podmienky a snažiť sa donútiť partnera, aby sa správal podľa vašich predstáv,  znamená premrhať veľkú príležitosť. Vždy keď obviňujete druhých, mrháte príležitosťou, ktorú vám poskytuje žiarlivosť. Podstata nespočíva v tom, že obviňovať druhých nie je dovolené, ale v povahe hlbšej reality nášho vnútra, kde sa  akékoľvek obviňovanie druhých stáva irelevantným a nezmyselným.

Ovládanie druhých je povrchné. Keď sa rozhodnete preniknúť hlbšie pod povrch,  môžete využiť situáciu, ktorá spôsobila žiarlivosť ako príležitosť pre vyjasnenie komunikácie a pre vzájomnú dohodu. Tento krok je konštruktívny pre vzťah, ale stále je niečím čo ostáva blízko povrchu. Skutočné uchopenie príležitosti, ktorú nám ponúka žiarlivosť, znamená preniknúť hlbšie k sebe samému. Tu je skutočný priestor pre prácu so žiarlivosťou: nie snaha obviňovať alebo kontrolovať partnera, ale pochopiť kto som. Žiarlivosť je ako cibuľa – tak výrazná, tak štipľavá, tak ťažko stráviteľná. Nemožno ju ignorovať. Spôsobuje plač. Napriek tomu je cibuľa dôležitá potravina. Obviňovanie a snaha kontrolovať vám bráni vidieť skutočnú podstatu cibule: snažíte sa vyhnúť prenikaniu do hĺbky.

Ak sa však rozhodnete spoznávať samého seba, musíte vziať cibuľu do rúk a šúpať ju vrstvu po vrstve až k jej stredu. V jadre žiarlivosti leží príležitosť stať sa slobodným.

Škodlivé presvedčenie

Prvú vrstvu cibule predstavujú vaše nevedomé presvedčenia o tom, ako by mal vyzerať vzťah. V čo veríte? Veríte, že keď ste s niekym vo vzťahu, mali by ste byť výlučne s ním a on by mal byť výlučne s vami? Odkiaľ pochádza toto presvedčenie? Je založené na skrytej myšlienke, že druhý človek patrí vám? Považujete ho za objekt, ktorý treba prispôsobiť vašim predstavám? Snažíte sa ho ovládnuť a získať moc rozhodovať o tom aký bude?

Ak inklinujete k tejto forme manipulácie a kontroly, niečo podvedomé vo vás sa snaží privlastniť si partnera ako váš majetok. Táto skutočnosť si zaslúži pozorné skúmanie.

Je možné aby sa stala jedna osoba majetkom druhej?

Podstata ľudskej bytosti je slobodná, voľná. Nech akokoľvek kontrolujete človeka na povrchu,  nikdy sa vám nepodarí ovládnuť alebo čo i len dotknúť sa jeho vnútornej slobody. Môžete druhého človeka donútiť aby predstieral lásku k vám, ale nedokážete ho donútiť aby vás miloval.

Skúste sa pozrieť na vec racionálne a realisticky. Každý máme svoju sexualitu a každý sa o ňu stará podľa svojich možností. Iba niektorí ľudia dokážu svoju sexualitu uspokojiť v jednom vzťahu. Predstava, že váš partner toho musí byť schopný, môže byť úplne chybná. Rovnako ako snaha prispôsobiť partnerovu sexualitu tejto požiadavke. V skutočnosti nenesiete zodpovednosť za partnerovu sexualitu, nemôžte ju preto ani kontrolovať. Nepatrí vám. Patrí druhému človeku a to, ako s ňou naloží, je jeho starosť.

Toto poznanie mi zásadným spôsobom pomohlo vyrovnať sa so žiarlivosťou. Niekedy zažívam vedomie, že moja sexualita a jej sexualita sú jedným a tým istým. Je to krásny zážitok. V skutočnosti môže vzťah prechádzať dlhými obdobiami kedy sa stáva čistým spojením dvoch sexualít. Ale povedať, že takto to musí byť, že to tak musí ostať navždy a nútiť druhých aby sa správali v súlade s týmto presvedčením, nemá žiadny zmysel.

Podobné chybné presvedčenia prispievajú k hromadeniu bolesti, ktorú spôsobuje žiarlivosť. Prehodnoťte svoje presvedčenia a vzdajte sa tých, ktoré sa ukazujú ako nefunkčné. Tým z cibule ošúpete prvú šupku.

Projekcie

Ďalšou úrovňou je projekcia. Niekedy podozrievame partnera, že k nám nie je úprimný. Dôvodom môže byť aj fakt, že sami vo svojom vnútri nosíme myšlienky, ktoré sami považujeme za „neverné“. Ak žijete vo vzťahu, ktorý je založený na dohode, že nebudete mať iných sexuálnych partnerov, takmer isto skôr či neskôr pocítite túžbu byť s niekym iným. Ak tieto svoje myšlienky otvorene nezdieľate s partnerom, ak nepriznáte takéto pocity a nosíte si ich v sebe, môže sa stať, že ich začnete projektovať na vášho partnera. Začnete si jednoducho predstavovať, že váš partner cíti niečo podobné ako vy a rovnako ako vy, to skrýva v sebe. Vaša žiarlivosť môže vzniknúť z neschopnosti zmieriť sa s vlastnými túžbami.

Výzva ostáva rovnaká – spoznávať samého seba, učiť sa rozlišovať medzi projekciou a skutočnosťou, rozvíjať svoju vnímavosť k sebe a k partnerovi.

Závisť

Nasledujúcou vrstvou, ktorú je potrebné preskúmať je závisť. Závisť býva často zamieňaná so žiarlivosťou. Stávalo sa mi, že za mojou veľkou žiarlivosťou bol ukrytý pocit závisti. Môj partner trávil s niekym príjemné chvíle a ja som sa cítil mizerne. „Ona si užíva s priateľom v New Yorku a ja tu sedím sám. Aj ja chcem s niekym prežívať pekné chvíle.“. Závisť je frustrujúca túžba prežívať to, čo prežíva druhý človek. Na rozdiel od žiarlivosti je závisť viac povrchná.

Pocit viny

Ďalšou vrstvou je pocit viny. Pocit viny sa objavuje, keď si začnete vyčítať svoju žiarlivosť. Od čias sexuálnej revolúcie niektorí ľudia, ktorí by sa radi považovali za sexuálne slobodných, považujú žiarlivosť za niečo nízke a zlé. Stretávame sa s názorom, že nie je správne cítiť žiarlivosť, že musíme žiarlivosť prekonať. Ak zdieľate toto presvedčenie a pocítite žiarlivosť, objavia sa u vás pocity viny a hanby. Ale posudzovanie žiarlivosti je v skutočnosti irelevantné. Žiarlivosť je žiarlivosť. Nie je dobrá alebo zlá.  Jednoducho je a predstavuje príležitosť.

Snažíme sa odstraňovať jednu vrstvu žiarlivosti za druhou a približovať sa k jadru. Diskusia o projekcii, závisti a vine môže ukázať smer, ale nie je cieľom. Dôležité je rozvíjať svoju pozornosť a uvedomenie. Pozorovanie reality pocitov v našom vnútri.

Ak chceme pretransformovať negatívne pocity, musíme sa ponoriť hlbšie do ich prežívania. Nie to čo ste čítali v knihe alebo videli v kine. Nie to čo vám povedali druhí ľudia. Ale to čo naozaj cítite.

Ak obrátime svoju pozornosť na pocity v našom vnútri a na ich zdroj, zvyčajne môžeme pozorovať ako sa ich intenzita zmenšuje. Možno si uvedomíte, že to čo prežívate nie je v skutočnosti žiarlivosť, ale hnev spôsobený faktom, že ste boli vynechaní z niečoho príjemného a zábavného. Váš partner sa napríklad vyberie na výlet s niekym iným. Radi by ste išli aj vy, ale akosi ste ostali sami doma. Pocit, ktorý prežívate nie je v skutočnosti žiarlivosť, ale smútok alebo hnev z toho, že ste boli vylúčený z niečoho zaujímavého a príjemného.

Vrchné vrstvy žiarlivosti v skutočnosti zvyčajne nie sú žiarlivosťou: sú to reakcie, ktoré patria k iným komplexom. Ak ich dokážete pozorne vnímať a rozoznať, môžete niekedy stíšiť svoju bolesť bez toho, aby ste vôbec začali žiarliť. To, čo sa v skutočnosti vo vás dialo nebola žiarlivosť, ale morálne rozhorčenie, závisť a pocity viny.

Až po túto vrstvu pomyselnej cibule primárnu roľu zohrávali pocity smútku a hnevu. Oboje sa rodia z očakávaní. Hneváte sa na svojho milého alebo cítite smútok kvôli tomu, že nesplnil vaše očakávania. Ale zodpovední ste predovšetým vy sami, pretože vy sami vytvárate a udržujete svoje očakávania. Túžba, podľa učenia Budhu, je príčinou utrpenia. Vo vašom vedomí vzniká napätie medzi tým, čo je v skutočnosti a medzi tým po čom túžite. Toto napätie je základom utrpenia.

V okamihu kedy pochopíme túto vrstvu, hnev a smútok pochádzajúci z našich nenaplnených očakávaní, v okamihu keď prestaneme obviňovať druhých a dokážeme rozptýliť svoju zlosť, keď pochopíme povrchnosť pocitov, ktoré v skutočnosti nie sú žiarlivosťou, dostaneme sa k hlbšej vrstve – k strachu a úzkosti.

• pokračovanie – druhú časť článku nájdete tu.

zdroj: Journal of Humanistic Psychology, Vol. 23, No. 2, Spring 1983, 70–84.
preklad: Matúš Ritomský

_____________­________________________­________________________­_____

O autorovi – William Pennell Rock, M.Litt (cantab.),  PhD 



Narodil sa roku 1940 v USA (Chicago), vyštudoval univerzitu Yale v obore psychológia a dejiny umenia.

V šesdesiatych rokoch sa zúčastnil dvojročného pracovného pobytu v Indii ako člen výskumného tímu na Banaras Hindu University. Sučasťou jeho práce bol projekt nového prekladu svätých textov Upanišád. Počas svojho pobytu sa bližšie zoznámil s filozofiou Jógy.
Po odchode z Indie strávil istý čas štúdiom Jungovej psychológie v Zurichu. Neskôr sa vrátil do USA, kde pracoval ako člen inštitúcie Center for the Study of Democratic Institutions v Sant Barbara.


V sedemdesiatych rokoch intenzívne cestoval po USA, v Európe, Indii a Bali, venoval sa prednáškam a workshopom, ktorých ústrednou témou bol celostný rozvoj ľudského tela, mysle a srdca. Popri tom sa intenzívne venoval praktikovaniu Jógy a štúdiu filozofie.


V osemdesiatych a devedesiatych rokoch pokračoval vo svojom súkromnom intelektuálnom a spirituálnom štúdiu, zároveň pracoval ako terapeut s jednotlivcami aj s väčšími skupinami. Známym sa stal tiež pre svoje aktivity v mierovom hnutí.

Vo svojej práci, ktorej hlavným motívom je podla jeho vlastných slov „láska k poznaniu“, pokračuje dodnes. Viac informácií možno získať na jeho stránke The heart of reason.

Pekný článok aj tu som našiel

Pekný článok aj tu som našiel niečo zaujímavé http://www.bbpsycholog.sk/psycholog-radi/manzelska-poradna/217-ziarlivost.html, oba majú niečo do seba.

nie je to ľahké

páči sa mi to prirovnanie k cibuli

chcem sa zbaviť žiarlivosti, myslím že sa mi to postupne darí, ale bojujem kvôli tomu s vlastným egom a zďaleka to nie je vyhratý boj

bol som takmer 2 roky zvyknutý na partnerkinu brutálnu zamilovanosť a bezpodmienečnú oddanosť, na úkor seba mi vo všetkom ustupovala a prispôsobovala sa, často sa ospravedlňovala aj za veci, za ktoré ospravedlňovanie nebolo na mieste (podľa mňa), stále chcela byť len so mnou a chcela sa so mnou stále milovať, bolela ju otvorenosť ktorú som v našom vzťahu nekompromisne presadzoval, a mňa tá jej "závislosť" resp "podriadenosť" postupne začala nasierať, odrádzať a odplašovať, až to došlo do bodu že som sa od nej odsťahoval a začal som ju trochu viac ignorovať než dovtedy

5 mesiacov ubehlo ako voda (okrem iného som počas nich prepadol závislosti na počítačových hrách) a situácia sa zmenila (dokončím neskôr)

Ja mojho partnera tiez

Ja mojho partnera tiez upodozrievam a neverím mu.Pretože nieje ku mne uprimny a často ma podpychuje,podcenuje,klame nepočujem žiadne pekné slová nevie mi dať svoje pocity najavo len mi povie ,že mu mám doverovať ,ale ako ked niekde ide ani slovo mi nepovie len,že bolo dobre a zas ked ja niekde idem poviem mu všetko jednoducho ja nedokazem veriť človeku ked mám pocit,že ho ani nepoznám alebo neviem o nom nič. Občas mi povie,že ma miluje občas mi povie,že mu mám veriť ,žeby ma nikdy nepodviedol,ale ja mu neverím proste ja potrebujem nejake tie dokazy lasky alebo pocitiť ,že mu namne naozaj záleží.Ale on nieje ani romantik ani ho nič nenapadne aby ma z niečim potešil alebo mi nepovie sám od seba ,že ma miluje.A ked sa niekde vychystam lebo chcem vyzerat pred nim pekne ani sa namna nepozrie a ked niekde ideme vyrichtujem sa ,citim sa konečne krásna a on mi nepovie ani slovo len sa obzerá stále po iných ženách a mna si ani nevšimne.Ako sa človek ma citiť preboha prečo by som nežiarlila a neupodozrievala ho ked si ma ani nevšimne.Co by ste mi poradili prosím vás?..Možte mi prosím poslať e-mail lebo mam pocit,že všetko medzi mnou a ním sa rúca a už ma začal teraz aj ignorovať preto aka som žiarliva a naozaj by som potrebovala pomocť a poradiť.Dakujem!

co mam robit ak svojho

co mam robit ak svojho priatela stale upodozrievam a pritom on ma nepodvadza ani nic..jednoducho mam to v hlave a neviem si s tym pomoct...mam same strasne predstavy, ktorym neviem celit a pritom viem, ze ma miluje tak ako ja jeho..tak teda co mam so sebou robit????

staci si uvedomit

Staci si uvedomit ze svojho partnera nevlastnis... nepatri ti a preto je to slobodny clovek ktory moze cokolvek a tebe by nemalo zalezat na tom ci on ta podvadza alebo co... Zmenilo by na tvojej laske k nemu keby sa miloval s inou zenou? Nie som zastanca "otvorenych vztahov" (aj ked sa mi ta myslienka z urciteho pohladu paci), ja som nasiel svoju polovicku a ta je len jedna, no mame "otvoreny vztah" a ak ma podvedie alebo ak sa rozhodne ze chce zit s niekym inym tak jej to umoznim (teraz sa to lahko hovori ja viem... ) ale predsa na mojej laske k nej to nemoze nic zmenit.... Zacnem ju za to nenavidiet alebo mat menej rad? Ked lubis tak lubis a je jedno ze ten clovek je taky onaky a ze ti vadia nejake vlastnosti... Neziarli, proste ho lub....
Ja som tiez ziarlil a mal som aj na co a velmi ma to trapilo, skoro som sa do blazninca dostal ale staci ked stisis mysel a uvedomis si tu lasku... precitis to a vsetkok strach zmizne... Nepotrebujes nikoho, vsetky odpovede mas v sebe, staci sa stisit.... Viem o com hovorim :)

Pekne a zrozumitelne

Pekne a zrozumitelne napisane. Mam absolutne totozny nazor. Ked sa naucis brat svojho partnera ako jedinecnu osobnost s pravom slobodne prezivat co chce a rozhodovat sa ako chce, je to uzasne oslobodzujuci pocit. Zrazu prestavas zit v strachu o buducnost vasho vztahu, pretoze vies, preco milujes a vies takisto, ze keby sa objavila nevera, na tvojej laske to nic nezmeni a obaja budete pristupni danu situaciu vyriesit. A nijako to nemusi narusit doveru a stabilitu vo vztahu. Ja zijem v otvorenom vztahu, sice nie v zmysle tolerancie mimomanzelskych vztahov (zatial), ale v zmysle komunikacie. Som otvorena tomu akceptovat akekolvek prezivanie a potreby svojho manzela a preto sa nemusim obavat pripadnych neprijemnych prekvapeni a neuprimnosti, ci zatajovania skutocnosti.
V skratke povedane, takyto postoj k zivotu odbremenuje cloveka od mnozstva deprimujucich zazitkov a postupneho stracania sebaucty.

?

To co za psychopatov tu dava odpovede? Kks vam by sa pacilo keby vasa partnerka/partner spal s niekym inym? Snazil sa o niekoho ineho? Sak vam to uplne praši. Pokial ide o skutocnu lasku tak je clovek verny a nerobi zo seba ku*vu... Tak si len pekne sedte doma, verte svojim priatelkam a nechajte ich nech sa s kymkolvek na diskoteke vyspia alebo rovno aj u vas doma... a budte z toho stastni este :D no ale na tomto sa musim smiat :D vam ozaj hrabe :D Ked neverite ze existuje kasna verna laska tak si ostante vo vstahoch kde sa krizom krazom podvadzate jak zberači pohlavnych chorôb. ste chudáci a este vas to tesí :D tak dobre vam tak ze mate takych tupich partnerov... ste sa našli. Ale ak niekto hlada lasku v ktoru môze verit a ktorej môze verit, tak odoved týchto dvoch ludí je absolutne bezpredmetná.... ste total mimo, proste ludia ktorí sa uspokoja s menej, lebo na viac nemajú, len na nejaku ku*vicku...

Ja som s tym mal alebo mam

Ja som s tym mal alebo mam tiez problem obcas ma take daco chytilo, dolezite je rozpravat sa o tom aj s priatelom a potom aj tieto clanky o otvorenych vztahoch nie su zle na precitanie a obcas si spomenut na niektore metody.
Aj ked nechcem mozno zit otvoreny vztah tie metody a pohlady su tu aplikovatelne pre prospech aj normalneho vztahu.

informacie, ktore ponukame v

informacie, ktore ponukame v rubrike Ziarlivost mozu posluzit ako zakladny impulz, avsak praca s vlastnou ziarlivostou je dlhodoby proces, ktory clovek casto nezvladne sam, ale potrebuje pri tom podporu terapeuta, poradenstvo, podpornu skupinu a podobne. preto, ak vam ziarlivost negativne zasahuje do zivota a vztahu, odporucam vyhladat odbornu pomoc, kvalitneho psychoterapeuta, absolvovat pripadne aj parove konzultacie atd.