Prvým krokom k vnútornému rastu je záujem o seba samého, uvedomovanie si svojho vnútra a toho čo sa v ňom odohráva. Úspech v každom vzťahu spočíva v schopnosti vnímať svoje vlastné pocity, uvedomovať si ich a dokázať o nich otvorene hovoriť s partnerom. Otváranie svojho vnútra, svojich najhlbších pocitov a tajomstiev je možné iba v situácii kedy sa cítite bezpečne a dôverujete druhému človeku. Čím otvorenejší a úprimnejší môžete byť pred druhým človekom, o to lepším môžete byť partnerom. Na začiatku je preto vždy práca na sebe samom. Nebudem vám dávať konkrétne rady, ako ma taká práca vyzerať, spolieham sa, že každý kto hľadá dokáže nájsť to, čo mu najviac vyhovuje – pre niekoho to môžu byť konzultácie s psychológom alebo psychoterapeutom, zúčastňovanie sa podporných skupín, pre iného meditácie, duchovná prax, vedenie osobného denníka a práca s ním, ako aj mnoho ďalších metód a spôsobov práce na svojom vnútri.

Ľudia, ktorí žijú v nemonogamných partnerstvách, sú vystavení mnohým výzvam a ich prekonávanie vyžaduje veľa úsilia. Zväčša to býva o to  náročnejšie, o čo ťažšie je nájsť overené riešenia fungujúce v nových modeloch vzťahov. Aj keď každý vzťah býva jedinečný, niektoré zraňujúce pocity sprevádzajúce partnerské spolužitie sú známe takmer všetkým ľuďom. Medzi takéto pocity patrí žiarlivosť, strach z odmietnutia a opustenia.

Žiarlivosť

Jedna z častých otázok, s ktorou sa stretávajú ľudia žijúci v otvorených vzťahoch je „Vy vôbec necítite žiarlivosť ?“. Žiarlivosť väčšina ľudí pociťuje v mnohých situáciach, špeciálne ak ide o lásku a partnerské vzťahy. Niektorí ľudia veria, že žiarlivosť je „prirodzená“, iní sú názoru, že ide viac o naučené správanie či spôsob nášho chovania. Žiarlivosť zohrávala úlohu už v mnohých pradávnych mýtoch, nájdeme ju v klasickej aj modernej literatúre, v dráme aj opere. Je taktiež jedným zo základných stavebných kameňov monogamie: spoločnosť a aj najbližšie okolie nás učí, že ak náš partner flirtuje s niekým iným, mali by sme cítiť žiarlivosť. V knihe Davida P.Barash a Judith Eve Lipton, The Myth of Monogamy sa píše: „najčastejšou príčinou vrážd a ublížení na zdraví medzi manželmi a partnermi je sexuálna žiarlivosť, obzvlášť podozrenie muža, že mu žena bola neverná.“

Medzi ľuďmi žijúcimi v otvorených vzťahoch, s ktorými som robila rozhovory, som rozpoznávala dva základne postoje k žiarlivosti. Niektorí hovorili, že žiarlivosť je pre nich neznáma, alebo zriedkavo prežívaná emócia. Príkladom môže byť Morgan, 48 ročný profesor a Dhalia, 40 ročná učiteľka. Žijú spolu 9 rokov v otvorenom vzťahu, v ktorom si umožňujú sex s ďalšími partnermi. „V okamihu ako sme Dhalia a ja pocítili bezpečie a dôveru v náš vzťah, akékoľvek pocity žiarlivosti sa stratili.“ Hovorí Morgan. Dhalia to potvrdzuje: „Žiarlivosť je pre mňa nezmyslená emócia, považujem ju za stratu času a energie. Verím svojmu partnerovi, nikdy mi nedal dôvod žiarliť a to aj vďaka tomu, že máme otvorený vzťah a nemáme dôvod klamať sa. Naši milenci poznajú naše hodnoty a spôsob života, vďaka čomu tiež nemajú dôvod žiarliť. Prejavy majetníctva a žiarlivosti zväčša spôsobujú vzťahom vážne problémy.“

Na druhej strane, stretla som ľudí, ktorí žili v otvorených vzťahoch a žiarlivosť považovali za problém, s ktorým sa museli namáhavo vysporiadavať. Niektorí z nich svoju vnútornú prácu založili na presvedčení, že žiarlivosti je možné sa odnaučiť a svoje úsilie sústredili na to, aby zo žiarlivosti „vyrástli“ a odstránili ju tak so svojho života. Iní sa zameriavali skôr na rozpoznanie situácii, kedy pociťujú žiarlivosť najsilnejšie, snažiac sa odhaliť príčiny svojej žiarlivosti a dokázať im predísť. Nemonogamne žijúci ľudia, ktorí majú s týmto životným štýlom už dlhodobejšie skúsenosti, vravia, že žiarlivosť sa objavuje v určitých vopred rozpoznateľných situáciach: Keď do vzťahu prichádza nová osoba, keď sa vedľajší partner stáva príliš dôležitým, alebo keď sa mení základná štruktúra vzťahu.

„Nezvyknem byť žiarlivým ak cítim dostatok pozornosti, energie a času, ktoré do mňa partnerka investuje. V okamihu ako začnem cítiť prvé známky žiarlivosti, je to pre mňa signál, že dostávam zo strany partnerky menej, ako očakávam a viem, že je to čas pohovoriť si o tom spoločne.“ Duke

„Mnohí ľudia, vrátane ľudí žijúcich v otvorených vzťahoch, sú tvárou tvár v žiarlivosti vystrašení… Ja sa snažím o žiarlivosti premýšľať ako o varovnej kontrolke na palubnej doske. Rozsvietená kontrolka hovorí, že niečo nie je správne, ale nehovorí čo presne a ako to odstrániť. Keď ucítim žiarlivosť viem, že je vhodné nájsť si dostatok času na to, aby som pochopila o čo ide, kde je problém a až potom sa snažím niečo s tým urobiť.“ Owen

Žiarlivosť je v skutočnosti krycí názov pre pestrú skupinu pocitov ako závisť, súťaživosť, pocit ohrozenia, pocity vlastnej nedostatočnosti, majetnícke pocity, strach z odvrhnutia, strach byť nemilovaným, strach z vylúčenia. Povedať „žiarlim“ je príliš vágne a neurčité, pre rôznych ľudí to znamená rôzny pocit. Jedným z najzmysluplnej­ších prístupov k žiarlivosti je ten, ktorí popísala Owen – vnímanie pocitov žiarlivosti ako varovný signál, že niečo vo vzťahu nie je správne. Dôležité je dokázať rozpoznať, čo sa presne vo vašom prípade schováva pod pláštikom žiarlivosti a čo by ste chceli zmeniť, aby ste sa cítili lepšie. Skúmanie vo svojom vnútri môže otvoriť Pandorinu skrinku, ale pokiaľ si neuvedomíte dôvod svojej žiarlivosti, nebudete môcť účinne riešiť problémy, ktoré vám tento pocit spôsobuje. Ak raz identifikujete pôvod svojej žiarlivosti, budete mať viac možností ako s ňou naložiť, ako ju zvládnuť a ako ju dokonca využiť pre vaše dobro a dobro vášho vzťahu.

V nasledujúcich častiach sa v krátkosti budem venovať niektorým komponentom vytvárajúcim žiarlivosť: závisť, neistota, majetníctvo, pocit vylúčenosti.

Závisť

Závisť pociťujeme v okamihoch, keď túžime po niečom čo nemáme a čo má niekto iný: môže to byť fyzický objekt, vo vzťahoch to však zväčša bývajú osobnostné črty alebo dynamika medzi dvoma ľuďmi. Tráva je vždy zelenšia na susedovom trávniku: cítite, že nie ste tak dobrý ako niekto iný, to čo máte nie je tak dobré ako to čo majú druhí. V nemonogamnom vzťahu môže mať závisť rôzne podoby. Môžete závidieť čas, ktorý trávi partner s niekým iným: „Ona sa s ním stretáva  tri krát týždenne a ja so sním iba cez víkend.“ Môžete závidieť inému človeku jeho blízkosť s partnerom. „Ich vzťah je oveľa silnejší, ako ten náš.“ Môžete závidieť  iným ich primárne postavenie. „Ja by som chcel byť primárnym partnerom.“

Súťaživosť môže byť jednou zo zložiek závisti. Objaviť sa môže napríklad v pároch, kde jeden partner  má mnoho sexuálnych partnerov a druhý nie. Alebo – jeden z partnerov je očarujúci spoločenský človek, ktorý priťahuje milencov ako nektár, zatiaľ čo druhý človek je povahovo rezervovaný,  potrebuje dlhší čas na nadviazanie bližšieho kontaktu. Pocity závisti môžu byť krátkodobé, ľahko zvládnuteľné a transformova­teľné, na druhej strane však môžu byť aj nutkavo sa opakujúce a zdrvujúce.

Pri zvládaní závisti pomáha, ak sa človek zameriava viac na prácu so sebou samým, na posilňovanie svojho vlastného vzťahu a obohacovanie svojho života, namiesto zaoberania sa tým čo majú tí druhí. Medzi pocity oslabujúce závisť patrí úcta k sebe samému a vďaka za to, čo človek má. Ak človek vidí na niekom inom niečo čo by chcel on sám a keď uzná, že je pre neho reálne dosiahnuť to, môže podniknúť konkrétne kroky, podporiť svoj osobný rast alebo sa zamerať na posilnenie svojho vlastného vzťahu.

Neistota a nízke seba hodnotenie

Neistota alebo nízka sebaúcta je so závisťou prepojená a tvoria základ pre väčšinu pocitov žiarlivosti. Môžu nadobudnúť podobu seba-spochybňovania, seba-odsudzovania, neustáleho porovnávania sa s druhými ľuďmi (napríklad s partnerovými partnermi). Ak cítite pochybnosti o sebe samom alebo o svojom vzťahu, príchod niekoho tretieho môže všetky tieto pochybnosti prehĺbiť a zintenzívniť. . Podobne ako závisť, aj nízke sebahodnotenie je hlasom vo vašej hlave, ktorý hovorí: „Je krajšia ako ja. Je lepší milenec ako ja. Je viac jeho typom ako ja. Rozumie si s ňou lepšie ako ja.“

Nízke seba hodnotenie a vnútorná neistota môžu mať viacero príčin. Ide často o komplexný problém. Predovšetkým – človek musí skutočne dôverovať možnosti otvoreného vzťahu – teda tomu, že je možné mať sex s viac ako jedným partnerom alebo milovať naraz viacero ľudí. Ak človek túto dôveru v otvorený vzťah necíti, vždy bude považovať iných ľudí a iné vzťahy svojho partnera za rušivé a ohrozujúce jeho vlastný vzťah. Ďalším krokom je schopnosť oddeliť seba samého od partnerových túžob, ktoré s vami nesúvisia. Krása otvorených vzťahov spočíva v slobode prežívať rôzne túžby, rôzne fantázie a rôzne medziľudské vzťahy. Dôvod prečo sa s vami váš partner rád miluje, môže byť odlišný od dôvodu prečo sa rád miluje s iným človekom. Keď má partner radosť z niečoho čo zažíva s druhým človekom, neznamená to, že to isté musí zažívať s vami a že vy sa musíte snažiť poskytnúť mu to isté. Vzťah s druhým človekom nemusí byť dôkaz toho, že niečo vo vašom vzťahu nie je v poriadku ani to nemusí znamenať, že vás chce partner nahradiť niekým iným.

Existuje niekoľko rozšírených mýtov, ktoré podporujú žiarlivosť v monogamných vzťahoch:

– Ak ma partner skutočne miluje, nebude túžiť po nikom inom
- Ak by som bol/bola dostatočné dobrý/dobrá pre svojho partnera, nehľadal by nikoho iného
- Nie je možné milovať viacerých ľudí naraz

Ľudia žijúci v otvorených vzťahoch si uvedomujú, že tieto výroky nepredstavujú absolútnu pravdu, sú často vecou spoločenského naprogramovania a realita ich vlastných pocitov a skúseností ukazuje pravdu v inom svetle. Napriek tomu, že na racionálnej úrovni sú tieto mýty ľahko spochybniteľné, v skutočnosti bývajú hlboko zakorenené v myslení mnohých ľudí, aj tých, ktorí sa vedome rozhodli prekročiť hranice monogamie. Súčasťou práce na zvládaní pocitov žiarlivosti je preto aj práca na oslobodení sa od uvedených stereotypov v myslení a vnímaní vzťahov.

„Keď pocítim žiarlivosť, pýtam sa samej seba: Naozaj tak málo verím v samú seba, v moju jedinečnú hodnotu ? Naozaj si myslím, že môžem byť jednoducho nahradená niekým iným ? Vždy keď to príde, núti ma to zamerať opäť svoju pozornosť na seba samú. A keď pocítim pevnú vieru v samú seba, vytváram priestor pre iných ľudí v partnerovom živote.“ Elizabeth

Ak necítite istotu v sebe alebo necítite istotu vo svojom vzťahu, zamerajte sa na odhalenie príčiny. Možno prežívate vnútorné problémy vyplývajúce z pocitov vlastnej nedostatočnosti alebo prameniace v strachu z odmietnutia. V takom prípade musíte venovať úsilie a čas tomu, aby ste odhalili korene týchto problémov. Práca na sebaúcte nie je niečo čo možno zvládnuť zo dňa na deň. Práve naopak – vyžaduje veľa úsilia, odhodlania a vytrvalosti. Je však rozdiel medzi pocitom, že nemôžete byť milovaní (nie ste dosť dobrý na to aby ste si zaslúžili lásku) a pocitom, že nie ste dostatočne milovaní. Vaše pocity neistoty môžu tak isto prameniť z toho, že nedostávate niečo, čo očakávate alebo čo potrebujete, aby ste sa cítili bezpečne. Možno sa k vám partner nespráva dostatočne nežne alebo láskavo, alebo vám nevenuje dostatok času. V takom prípade by ste sa mali spoločne porozprávať a nájsť riešenie.

V niektorých prípadoch je pocit neistoty spôsobený našimi vlastnými fantáziami: predstavujeme si, že partnerova nová známosť je perfektná ľudská bytosť, ktorá nás úplne zatieňuje. Tento spôsob premýšľania, ktorý nie je postavený na faktoch, ale na našom strachu – môže byť zvyčajne korigovaný jednoduchým prenesením do reality: Ak sa v reálnom svete stretneme a bližšie spoznáme s touto osobou, ktorá v nás vyvoláva taký nepríjemný pocit, zistíme, že je to človek z mäsa a kostí. Po tom už je oveľa ťažšie podľahnúť iracionálnemu podozrievaniu, démonizovaniu alebo jej vyzdvihovaniu na piedestál.

Ak je to váš partner, ktorý sa cíti neisto, vašou úlohou číslo jedna je poskytnúť mu účinné uistenie  a podporu. Všetci potrebujeme počuť od svojich partnerov uistenie o tom, že nás partner ľúbi, myslí to s nami vážne a má záujem posilňovať náš vzťah. Takéto uistenie hrá v otvorenom vzťahu dôležitú úlohu, keďže iskierky neistoty a pochybností sa objavujú veľmi ľahko. Jasne a úprimne artikulujte svojmu partnerovi svoju lásku, prejavte svoj záujem a starostlivosť.

• pokračovanie – druhú časť článku nájdete tu.

zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský