Portrét otvoreného manželstva

Vždy som mala rada sex. Naozaj som ho mala veľmi, veľmi rada. Dokonca ma obvinili z toho, že „myslím ako muž.“ V tom zmysle, že vnímam sex úplne oddelene od lásky. Už vtedy, keď sme s manželom začali chodiť, bolo zrejmé, že nás poháňa niečo odlišné. Hoci si naozaj vychutnával sex, nepotreboval alebo nechcel ho tak často, ako ja. Ale ja som bola doňho tak šialene zamilovaná, že som si nemyslela, že by to vadilo.

Strašne som sa mýlila.

Po troch rokoch nášho manželstva som sa cítila nepokojná a nenásytná. A tak som mala pomer. Bola to krásna umelkyňa, ktorú som spoznala cez spoločnú známu. Vedome som si zvolila mať aféru so ženou, odôvodňujúc to tým, že to nie je až také zlé ako spať s iným mužom. (Už len samotnou silou svojho rodu by môj manžel pre mňa nikdy nemohol byť tým, čím ona.)

Nebola to moja prvá žena. Keď som začala chodiť s mojím manželom, povedala som mu, že som bisexuálka. „Nezaujíma ma, s kým si bola predtým,“ povedal, „ale odteraz, keď sme už iba spolu, je to len o tebe a o mne.“ A preto – hoci bola moja aféra s Umelkyňou krásna a sladká – bola tiež hrozná. Kvôli klamstvám som sa cítila zle pred manželom, cítila som sa zle za to, že chcem byť s ňou, zle za to, že som to neskončila – alebo hlavne preto, že som sa tomu vyhýbala.

Dlho som rozmýšľala o tom, ako som sa do tejto situácie dostala. Najprv som si uvedomila, že mať partnerku je súčasťou mojej bisexuality, je to časť môjho ja, ktorú nemôžem len tak odhodiť. Ale čím viac som o tom rozmýšľala, tým viac som si uvedomovala, že to nie je pravda: Bolo to o tom, že chcem viac sexu ako mi môj manžel dáva, a že chcem iný sex, než mi môže ponúknuť jediný človek.

Môj vzťah s Umelkyňou sa skončil veľmi, veľmi zle. Jednej noci, keď ležala v posteli so svojím manželom, povedala mu o nás, naivne sa domnievajúc, že by ho to „nažhavilo“. Nepodarilo sa. Rozzúril sa a vyhrážal sa, že to povie môjmu manželovi. Vedela som, že mu to musím povedať ja sama. Keď som sa priznala, bol zdrvený, viac preto, že som mu klamala, než preto, že som s ňou spala. Plakala som a plakala, pýtala som sa sama seba, či som zničila naše manželstvo, či ma opustí, ale tiež som rozmýšľala nad tým, či by sme mohli byť šťastní, sexuálne naplnení, či by sme našli spôsob, ako ísť ďalej.

Počas nasledujúcich rokov sme o tom takmer vôbec nehovorili. Nemohol. Raz za čas som sa ho pýtala, či je OK a on odpovedal že áno. Nakoniec som mu to verila. Držala som si čistý štít a nejako sme sa posúvali v živote ďalej – občas narážajúc na tvrdé miesta, ale posúvali sme sa ďalej. Mali sme normálny sexuálny život, pravdepodobne by sa podľa niektorých štandardov dal označiť za fakt dobrý. Ale naďalej boli veci, ktoré som vždy chcela a ktoré som od neho nemohla dostať.

„Chcem, aby si so mnou hovoril vulgárne, " povedala som mu, "aby si ma spútal. Aby si si ma vzal cez deň na dlážke v kuchyni.“

„Nemôžem, baby,“ odpovedal, berúc ma do náručia. „Ľúbim ťa.“

Pomaly som tomu začínala chápať. Pre môjho manžela bol sex so mnou o láske. A jeho láska ku mne znamená, že sa o mňa stará a rešpektuje ma. Hoci sú aj ľudia, ktorí dokážu túto dualitu alebo pluralitu zvládnuť, môj manžel to jednoducho nemohol. Nuž a ja som si nebola istá, či by to vôbec mal. Ale tiež som si nebola istá, či by som ja mala pokračovať bez nej.

Jedného dňa som sa len tak z rozmaru opýtala manžela na moju dobrú kamarátku. Kedysi študovala na univerzite, kde som učila. Pomáhala som jej s výskumom, skúškami a prvými učiteľskými miestami. Strávila u nás veľa nocí a víkendových popoludní, stali sa z nás blízke priateľky. Aj po skončení štúdia ešte u nás trávila veľa času.

„Rozmýšľal si niekedy o tom, že by si sa s ňou vyspal?“ spýtala som sa ho.

„Nie,“ povedal. Môj manžel nevie klamať tvárou ako pri pokri. „OK, áno, ale…“

„Ale čo?“ opýtala som sa.

„No, za prvé, ona by so mňou určite spať nechcela. Je o desať rokov mladšia než ja. A za druhé, nechcem byť s nikým iným než s tebou.“

„Naozaj?“ opýtala som sa.

„Hm, no,“povedal, „chcel som povedať, že to nepotrebujem.“

„Ale chceš to?“ Nepotrebovala som už jeho odpoveď. Bolo jasné, že v myšlienkach už je tam.

„Je sexi,“ povedal.

„Ja viem,“ zasmiala som sa. „Tak … ?“

„Jasné, že by som s ňou chcel spať. Ale čo ty?“

„Jasné,“ odpovedala som, " že by som s ňou tiež chcela spať, ty hlupáčik."

„To som nemyslel,“odvetil

„Viem, viem. Tak … ?“

„Skráť to už,“ doberal si ma.

„Šialene sa chce s tebou vyspať, vieš.“

Bola to pravda – vedela som, že má záujem. Žartovali sme o tom už veľakrát. „Kedy ma už konečne pustíš k tomu svojmu sexi manželovi?“ pýtala sa ma. „Kedy len chceš,“ hovorila som jej. Začala som tým manžela občas dráždiť. Niekedy som pri sexe začala o nej hovoriť, akoby tam bola. Vždy to bolo o tom, že chcem viac sexu než mi môj manžel mohol dať, iného sexu, než mi mohol dať ktokoľvek, a to ho nakoniec strhlo.

Konečne som sa rozhodla, že ten čas nastal.

„Urobme to,“ povedala som jednej noci, keď sme boli mňa doma a pozerali jeden z tých príšerných televíznych filmov. Presne vedela, o čom je reč.

„Si si istá?“ spýtala sa.

„A ty?“ spýtala som sa ja.

„Áno,“povedala, " pokiaľ vieš, že nás to nerozhádže."

„Nemyslím si to,“ povedala som, „ale vieš, že to nemôžem sľúbiť.“

„Viem,“odpovedala, „ale sľúb mi to aj tak.“

„OK,“ povedala som, „sľubujem.“

O pár hodín prišiel môj manžel. Sadol si na na pohovku vedľa mňa, svoju roku položil pod dekou na moje pravé stehno. Jej ruka už bola na mojom ľavom stehne. O pár sekúnd som pocítila, že sa náhodou dotkli a videla som, že sa na seba pozreli. Som si istá, že v tom momente môj manžel pochopil, čo sa deje.

„Som unavený,“ povedal po chvíli, „idem do postele.“

„O chvíľu prídeme hore,“ odvetila som. Pobozkal ma a chystal sa odísť.

„A čo ja?“ spýtala sa ona. Pozrel sa na mňa, potom ju dlho a pevne pobozkal. Smejúc sa potriasol hlavou.

„Vy ženy,“ povedal idúc hore schodmi. Keď sa skončil film, išli sme za ním. Vkĺzli sme do postele k môjmu manželovi, akoby sme to boli robili už stokrát, každá z jednej strany.

Všetko čo potom následovalo pôsobilo rovnako prirodzene.

Bolo úžasné pozorvať ich spolu. Bolo to sexi, ale bolo to aj veľmi milé. Bola s ním taká stratená a on v nej tiež. Bola som schopná vidieť ho ako ľudskú bytosť, ak viete čo myslím. Nie ako svojho manžela alebo otca našej dcéry, ale ako muža, sexuálnu bytosť, osobu, ktorá chce byť žiadaná, ktorá potrebuje byť žiadaná.

Viem aj, že pozorovať ju so mnou bola preňho fantastická skúsenosť. Naučila ho, ako ma priviesť k organzmu z bodu G, vec, ktorú predtým nikdy nedokázal. Znie to tak zvrhlo, ja viem. Ale bolo to očarujúce, naozaj. Držal v rukách jej dlhé vlasy a díval sa na ňu. Ukradomky sa tiež díval na mňa. „Ľúbim ťa,“ povedal. „Ja ťa tiež ľúbim,“ nejako zo mňa vyšlo. A keď som sa urobila, nemohla som si nevšimnúť ich pohľady, ktoré si vymenili. „Nie je to zlé,“ zdalo sa, že hovorí. „No vidíš, naučila som ťa zopár vecičiek,“ akoby odpovedali jej pery. Bolo to šialené. A bolo to tiež, hm, normálne.

Môj manžel a ja sme mali s mojou blízkou priateľkou polročný vzťah. Mali sme sex v trojici. On a ona mali sex. Ona a ja sme mali sex. A samozrejme on a ja sme naďalej mali sex vo dvojici. Táto zostava sa postupom času vytratila a vkĺzli sme napäť do predchádzajúcich vzťahov. Avšak moje manželstvo sa navždy zmenilo. Naša skúsenosť s ňou bola katalyzátorom, ktorý nám umožnil skúmať otvorené manželstvo.

Bolo to zaujímavé a ťažké a zmätočné. Viedlo to k neuveriteľne smutným, ale i úžasne radostným momentom. Tie smutné vždy pochádzali z kombinácie ega, neistoty a nedostatku komunikácie. Tie nádherné vzišli z lásky, dôvery a porozumenia. V skutočnosti je to neuveriteľne jednoduché. Dávame si navzájom čo potrebujeme, vrátane slobody a priestoru. Rešpektujeme sa navzájom. A sme si dostatočne vedomí toho, čo nás zaujíma a čoho sme schopní v skúmaní sexu, nech to pre nás znamená čokoľvek a napriek tomu, čo to znamená pre kohokoľvek iného. (To je samozrejme niekto, s kým sa nestýkame sexuálne.) Manžela a mňa to zblížilo oveľa viac, než som si vôbec vedela predstaviť.

Komunikujeme spolu spôsobom, o ktorom som predtým ani nesnívala, bavíme sa dlho do noci o charaktere monogamie, sexuality, manželstva a o živote ako takom. Myslím si, že otvorené manželstvo v našom prípade práve preto funguje: Pretože spolu o ňom hovoríme, pretože nás otvorilo sebe navzájom. Krivka nášho učenia je rozhodne veľmi strmá. Nemáme vôbec žiadne modely na to, čo robíme. Sme len obyčajný párik odvedľa. Skutočne. Len sme prišli na to, že „vlastniť“ jeden druhého sexuálne nášmu manželstvu neprospieva.

Len mu to ubližuje. Je však pozoruhodné, koľko problémov majú s naším otvoreným manželstvom ostatní ľudia. Jedna osoba mi povedala, že potrebujem byť „dobývaná“ a potrebujem pre svoje uspokojenie, aby ma ostaní považovali za sexuálne príťažlivú, a že dúfa, že jedného dňa nájdem dostatok úspechov niekde inde, aby ma to prešlo. Iná osoba mi povedala, že si myslí, že som lesbička, ktorá sa nechce vzdať pohodlia, ktoré mi poskytuje moje manželstvo. A ešte ktosi mi povedal, že má strach zo mňa a z môjho vzťahu, ak sú preň nutné takéto „ohňostroje“. Ale všetky tieto výroky viac vypovedajú o tých, ktorí ich vyslovili, než o mne.

Pravda je, že som ako hocikto iný. Len sa pokúšam zorientovať v celom živote. Je to ťažké. Je tu šablóna, do ktorej sa máme všetci zmestiť, ten heterosexuálny, monogamný, deti odchovávajúci model v univerzálnej veľkosti, za ktorým máme bežať v rade ako husi. To nemôžem. V skutočnosti mám zodpovednosť za to, nevstúpiť doňho. Som sama zodpovedná za svoj orgazmus – a moje vlastné šťastie. Nepotrebujem, aby mi to ostatní schvaľovali alebo žili tak, ako ja. Potrebujem robiť to, čo potrebujem robiť, bez toho aby som ublížila sebe či druhým. Momentálne to pre mňa znamená mať sexuálne vzťahy mimo môjho manželstva.

Môj manžel nešiel po nikom okrem mojej priateľky. Vraví, že je príliš plachý na balenie dievčat a že ani necíti tú potrebu. Niekedy viem, že veci, ktoré robím, mu ubližujú. „Intelektuálne to absolútne chápem,“ vraví, „ale niekedy je to emocionálne ťažké.“

„Ja viem,“ odpovedám mu, „potrebuješ, aby som prestala?“

„Nie,“ vraví, „nie som ten typ človeka. Ale musíš to so mnou znášať. Stále sa to všetko snažím pochopiť.“

“Hej,” odpovedám mu na to, "ja tiež.”

Je to pravda. Nikto z nás nevie, ako sa budeme cítiť alebo čo bude či nebude fungovať, až kým to nevyskúšame. Môj manžel napríklad bojuje s otázkou, koľko chce a nechce vedieť. Keď som s inou ženou, zaujíma ho každy špinavý detail. Ale keď som s iným mužom, niekedy by radšej ani nevedel, že sa to stalo. Vo všeobecnosti však chce vedieť, kto a kedy. Keď sa pýta na detaily, odpoviem mu. Niekedy je ale ťažké odhadnúť, či to naozaj chce alebo nie a som smutná, ak to neodhadnem. Ako napríklad keď mu nepoviem, že sa niečo stalo a výjde to na povrch neskôr, a to ho rozladí, tomu sa zúfalo snažím vyhýbať. Zo všetkého tohto vychádza potreba účinnej komunikácie, bez nej žiadne manželstvo – ovorené či nie – nemá šancu.

Tajnostkárčiť, klamať alebo obchádzať témy – to by boli isté spôsoby, ako zničiť naše manželstvo. Uvažujem o nich ako o efekte detskej záhradky. Vaše dieťa je v nej zavreté a rozmýšľa iba o tom, ako sa stade dostať, ako veľmi chce všetky tie veci čo sú v druhej izbe. Ale nechajte ho voľne sa pohybovať, všetko skontrolujte a je šanca, že skončí hrajúc sa puzzle pri vašich nohách. Je šanca, že bude túžiť po duhej miestnosti a zostane radšej tam? Áno, samozrejme. Tak isto existuje šanca, že sa jeden z nás zaľúbi do niekoho iného a rozhodne sa ukončiť naše manželstvo. Ja si však nemyslím, že mať sex mimo manželstva zvyšuje toto riziko. Naopak, verím tomu, že ho znižuje, pretože odstraňuje všetky fantázie. Nesužujem sa. Keď niekoho chcem (a on chce mňa), tak ho mám. Zatiaľ ma ešte nikto ani zďaleka neinšpiroval presadnúť do inej lode. Ale poviem vám pravdu: Predtým, než sme vyskúšali otvorené manželstvo, som veru rozmýšľala o zakázanom ovocí zo susedovej záhrady.

Dosiahnuť, aby to všetko fungovalo, môže byť oveľa menej dramaticke než sa zdá. Sex je radostná vec, dobrá vec. Ak nachádzam radosť v niečom tak jednoduchom, bez toho aby som niekomu ublížila, prečo nie? Nikto z nás to nepreháňa. Nenavštevujeme párty, kde sa kľúče odkladajú do misky pri dverách. Ani naša dcéra nie je vystavená akémukoľvek zvrhlému správaniu.Nič z tohto sa jej netýka, keďže nikdy nevidí nič mimoriadne. Ak u nás moja priateľka ostala na noc, vždy sa vrátila do hosťovskej izby ešte predtým, než sa zobudila dcéra, a tá spala počas, pred aj po afére rovnako. Žiadni iní milenci u nás doma neboli. Uprednostniť naše potreby nad blaho našej dcéry by bolo pre nás nepredstaviteľné.

Štruktúra mojich milencov sa mení. Boli časy, keď som mala stabilne jedného alebo dvoch mužov, s ktorými som udržiavala kontakt po našom úvodnom „stretnutí“. Bol tam Lyžiar – Filozof, ktorý mi posielal úžasné emaily a stretávali sme sa na maratónové noci v luxusných hoteloch, bol aj Playboy – Analytik, ktorý bol najlepším priateľom priateľa mojej priateľky a ktorý ma rád „ubytoval“, keď som ju prišla navštíviť, no a bol tam aj môj Mladý Romantik, ktorý sa občas ozval a stretávali sme sa, ak bol v našom meste. Častejšie som však mala viac anonymné schôdzky. To je momentálne aktuálne. Muži alebo ženy, s ktorými sa stretnem na cestách, strávim s nimi noc alebo dve a potom už sa nikdy nestretneme. Množstvo manželstiev je vlastne otvorených: Majú zakázané aféry. Môj manžel a ja sme sa jednoducho rozhodli, že sme pripravení byť úprimní k sebe samému i navzájom, o tom, čo chceme a potrebujeme.

Toto určite nie je návodom pre nikoho iného. Všetko čo viem, je to, ako sa cítim, a cítim sa milovaná, opatrovaná a v bezpečí – vďaka môjmu manželovi. Chcem to. Ale nevidím nič zlé na tom, že chcem viac. A pre mňa je to „viac“ plné túžby. Tajomstva. Sexuálneho náboja. Dychtenia po – a ochutnávania – vecí, ktoré nikdy úplne nevlastním.

Prečo som teda vydatá? Mnohí mi kladú túto otázku. Poviem vám presne to, čo im. Nech už ma akokoľvek vzrušuje, keď mi nový objav zašepká do ucha niečo škandalózne, najviac zo všetkého ma rozvášni, keď počujem manželov hlas hovoriaci: „Hej miláčik, som doma.“

zdroj: YourTango Online, Portrait of an Open Marriage
preklad Jana Zwernemann

_____________­________________________­_________

Jenny Block – O autorke

Jenny Block je nezávislá publicistka, pravidelne prispieva do viacerých tlačovín, publikácií a médií. Jej články boli uverejnené v časopisoch Cosmopolitan, Newsweek Magazine, The Huffington Post, The Observer, San Francisco Chronicle a v mnohých ďalších. Je autorkou knihy Open: Love, Sex, and Life in an Open Marriage. Vyštudovala na Virginia Commonwealth University, viac ako desať rokov sa venovala prednášaniu na tému písania a kompozície textu. Viac informácií o autorke získate na jej osobnej stránke.