Skip to Content

Od nej k nim

Poslané do
ilustračné foto
Autor: 
Ľubomír Harmanovský

    Som obyčajný neobyčajný muž, ktorý žil štandardný manželský život s tým, čo k tomu patrí: práca, dieťa, víkend… Dokola. Do manželstva sme obaja vstupovali dobrovoľne a dôvodom bola milenecká láska. Dcéra sa nám narodila zhruba po 4 ročnom vzťahu výsledkom neplánovaného tehotenstva. Vyhovoval mi život bez prekvapení, bol som v ňom zakonzervovaný a už som aj zabudol, že by to mohlo byť inak. Občas sa udiala ostrejšia hádka, občas nádherné chvíle s partnerkou, spoločná výchova dieťaťa, občas pretvárka, hnev, občasné utajované vedľajšie pomery… Veci sa začali meniť v dobe, keď vzájomné konflikty boli častejšie a intenzívnejsšie. Neraz končili emocionálnou búrkou, vylievaním zlosti a bez riešenia primárneho problému. Nezriedka bola svedkom týchto udalostí naša dcéra Vikinka.

Vnútorné zmeny

    Niekoľko krát sme sa po vážnejšom konflikte s Heňou „rozvádzali“ a uzmierovali. I vďaka takýmto situáciam som začal na seba pozerať z iného uhla. Sebakriticky som začal nahliadať na seba, objektívne hľadať svoje nedostatky a postupne ich odstraňovať. Najskôr som pracoval na odstránení výbušnosti a hnevu, vylepšil som svoje komunikačné schopnosti. Avšak najväčším krokom bolo rozhodnutie začať hovoriť pravdu, čistú pravdu a nič iné len a len pravdu. Bezvýhradne. Bolo to zo začiatku náročné kedže som bol zvyknutý vymýšľať si haluze permamentne. Pre ilustráciu, namiesto toho aby som dohodnutú vec (ktorá mi nebola úplne príjemná) urobil, vymýšľal som výhovorku prečo sa tak nestalo a došlo to dokonca tak ďaľeko, že som vlastnú rodinu cieľavedome a plánovane oklamal. V rámci mojej premeny som sa však priznal.

    Rozhodnutie hovoriť pravdu bolo vynikajúce. Najskôr som si vyčistil súčasnosť a prestal použivať „nevinné lži“, ale stále ma ťažila minulosť, hlavne vo vzťahu k manželke. Nakoniec som to nevydržal a priznal som sa k starým mimomanželským pomerom. Vo viere, že ten záletník som iba ja som sa na mieste rozplakal, avšak partnerka ma okamžite ukľudnila a vymenovala mi milencov ktorých mala počas nášho vzťahu. Prišla veľká úľava. Veľa a otvorene sme sa o tom rozprávali, ja som bol veľmi zvedavý na „konkurenciu“; akí chlapci boli, ako sa jej to páčilo a pod… S odstupom času vidím tieto otázky ako prejavy ešte nezvládnutej žiarlivosti.

Otvorenie

    Za pár dni sme v TV spolu zhliadli dokument ktorý sa venoval polyamory, otvoreným vzťahom a nemonogamným partnerstvám. Napadlo ma, že to by mohlo byť pre nás vhodné a takto by sme mohli plne realizovať našu sexualitu bez lží a tajností. Partnerke sa táto myšlienka tiež zapáčila a dohodli sme sa že to vyskúšame. Na vyhľadávanie partnerov sme použili v súčasnosti veľmi rozšírený spôsob – Internet. Samozrejme, že žena nájde 10 milencov na každý prst, obzvlášť na nete stačí len kývnuť. Netrvalo dlho a Heňa išla na svoje prvé sexstretko s mladým zajačikom z netu. Ja som si plne uvedomoval, že pokiaľ ma takýto vzťah fungovať, je NEVYHNUTNÉ sa naučiť so žiarlivosťou pracovať.

    Čítal som rôzne články na nete, ktoré rozoberali sexualitu, obzvlášť zvládanie žiarlivosti. Snažil som sa stotožniť s inými vzorcami myslenia a chovania ako boli tie, ktoré som som si doposiaľ osvojil. Najviac mi pomohol článok, ktorý sa nachádza aj na tejto stránke Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti (originál). Trvalo mi to niekoľko dní sa ním prelúskať – preklad vtedy nebol k dispozícii. Výrazne mi to otvorilo oči a posunulo v zvládaní žiarlivosti. Nie však úplne, i tak sa mi podarilo vyrobiť pár „kvalitných“ žiarlivostných scén, občas kvôli blbostiam. Ale viackrát sa stalo, že moja žiarlivosť bola spustená nedodržaním dohôd napr. neskorý príchod od milenca, partnerkina náhla svojvoľná zmena pravidel bez konzultácie. Osobne považujem za prelomový bod v mojom zvládaní žiarlivosti akceptáciu môjho kolegu a nášho spoločného priateľa ako jedného z jej milencov. Bodkou bolo, keď som k nemu manželku osobne zaviezol na rande.

    Osobne som videl otvorenie nášho vzťahu ako možnosť na rozširovanie perspektív, úžasnú príležitosť k práci na sebe. Heňu som nechcel opustiť a ani som neveril, ze by ma nejaká žena natoľko očarila – a bolo to takisto súčasťou dohody: Zostaneme partnermi, ale dovolíme si aj iné erotické a emocionálne vzťahy.

    Tak ako tak, manželka okrem svojvoľných zmien dohôd zmenila niekoľkokrát názor na otvorené vzťahy a nakoniec sa pri vyostrenom konflikte definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Čo možno považovať za koniec nášho partnerského vzťahu. Vďaka jej odchodu, som mal zrazu veľa voľného času. Namiesto sebaľútosti z rozchodu som sa rozhodol venovat sebarozvoju, aktívne som začal sportovať, začal som si užívať aktívny život.

Naplno otvorený život

    Už v dobe jej odsťahovania som bol zo sebou pomerne vyrovnaný a jej odchod ma zasiahol relatívne mierne. Následne som sa do prevádzkovania otvorených vzťahov pustil bez zábran. Najskôr to nemalo úplne jasnú podobu a možno sa to skôr podobalo na hľadanie náhradnej partnerky, ale vďaka môjmu pravdovravnému prístupu a otvorenosti sa všetky vzťahy vyvíjali a kryštalizovali veľmi rýchlo. Čo mi predtým trvalo mesiace, som otvoril za pár dní alebo dokonca hodín. Žiadne tajnosti a maximálna otvorenosť z mojej strany boli hlavnými nástrojmi ktoré som používal pri každom novom vzťahu. Zažil som niekoľko skvelých románikov, ktoré tak ako rýchlo začali tak rýchlo aj skončili. Avšak zo všetkými dámami som doteraz veľmi dobrý kamarát a pokiaľ je to možné tak aj v kontakte.

     Zo začiatku nebolo pre mňa ľahké svoju polyamory orientáciu novej partnerke oznámiť, avšak pokiaľ som k tomu poskytol takú istú slobodu, bolo to vždy prijaté bez námietok, v opačnom prípadne nedošlo k erotickému zblíženiu. Kamarátske vzťahy zostali i tak zachované. Vždy som dával ženám slobodu: Vieš aký som, je na Tebe či chceš so mnou tráviť čas alebo nie. Riadil som sa heslom: „Nemusím mať všetko“. S týmto prístupom sa mi všetko ľahšie rieši a nie som zviazaný svojimi vlastnými očakávaniami.

    Dnes je to uz viac ako rok a pol od odchodu ex (Január 2008) a žijem veľmi spokojným životom. Prevádzkovanie otvorených vzťahov sa dostalo do stavu, ked som o tom slobodne hovorím medzi priateľmi, rodinou, kolegami. Prvotná reakcia je väčšinou prekvapenie, i samotné otvorené hovorenie o tejto téme nie je bežné, ale pokiaľ  im priblížím základne princípy ako je sloboda, otvorenosť, pravdovravnosť, dobrovoľnosť – väčšinou to chápu. Ešte sa mi nestalo, že by ma za tento moj prístup niekto blízky odsúdil. Mal som viacero priateliek súčasne – samozrejme že každá z dám vedela aké je jej miesto v mojom živote (a opačne). Nikto nebol klamaný a zavádzaný. Nešlo samozrejme len o sex. Sám som bol mierne prekvapený svojou odmietavou reakciu, keď ma na párty pri tanci začala baliť celkom sympatická slečna.

    Vo vzťahoch ktoré udržiavam ide takisto o spoločné prežívanie a užívanie si života, rozhovory, rozširovanie poznania, vzájomne sa obohacovanie, spoločné záujmy, kultúrne aktivity, šport, výlety – čokolvek pri čom sa cítime spoločne dobre. S dámami ktoré nie sú až tak blízko udržujem kontakt prostredníctvom Internetu a samozrejme pri občasnej návšeteve skončime v posteli a nádherne si to užijeme – ale nie je to podmienka :-). S tými, ktoré sú v mojom okolí sa dá povedať že som „chodil“. Viac krát sme sa na tom zabávali, že jediný rozdiel oproti klasickému monogamnému „chodeniu“ je v tom, že nie je monogamné. :-) Veci ako vzájomna pomoc (mentálna i materiálna), spolupatričnost a podpora tu naplno fungujú ako v klasických vzťahoch. Pokiaľ su dámy zvedavé a chcú poznať jedna druhú, samozrejme že je to možné. Moje dve bývalé najbližšie partnerky som zoznámil v rámci spoločnej návštevy sauny. Bolo to z mojho pohľadu viac menej vlažné stretnutie – predsalen, kto sa stretáva s milencom svojho partnera každý deň?  Jedna z dám sa vyjadrila, že nebolo pre ňu ľahké keď  som s tou druhou odišiel ku mne domov (v saune sme boli aj s Viki a ona si vybrala dámu, ktorá pojde k nám, ja som chcel aby išili obe :)). Nebolo to však nič tragické, žiadne žiarlivostné scény alebo výčitky. Uvítal som, že sa podelila o svoje pocity a snažil som sa jej to neskôr vynahradiť, aby nemala pocity že je zanedbávaná.

     Otvorené vzťahy boli aj témou na rozvode, sudkyňa sa však v tomto smere snažila byť profesionálna a jednala so mnou vecne a len o tom čo sa týkalo rozvratu manželstva.

Viki a „kámošky“

    Zaujímavé je, ako vníma dcérka moje „kamalásky“. S každou si veľmi dobre rozumie, rada s nimi hráva, chodíme spolu na výlety a pod. Dokonca v poslednej dobe keď prišla na víkend ku mne, sama od seba ma požiadala aby nejaká kamarátka prišla na návštevu. Urobil som mierny kompromis zo spoločnosťou a fungujem tak, aby ma Viki videla v intímnom kontakte len s jednou ženou v jednom časovom období. Zatiaľ nemala žiadne otázky k tejto téme, pokiaľ by boli pravdivo jej odpoviem a objasním. Snažím sa ju vychovávať k pravdovravnosti a láske. Myslím si, že takto z nej vyrastie tolerantný človek, ktorý nebude odsudzovať inakosť.

Záver

     V posledných mesiacoch sa prežívanie otvorených vzťahov mierne zmenilo. Dostal som sa do stavu, keď som mal dva viacmenej rovnocenné vzťahy ktoré som udržoval a popri tom som sa nebránil ďaľším kontaktom, akurát som ich nevyhľadával veľmi intenzívne. Avšak po krátkom čase som sa môj emocionálny vzťah s jednou z nich veľmi zintenzívnil a prehĺbil. Nezdalo sa mi to fér voči druhej partnerke, tak som sa s ňou radšej rozišiel, kedže by som nebol schopný jej dávať to čo doteraz.

     S mojou súčasnou partnerkou sa veľmi ľúbime, užívame si lásku plnými priehrštiami. Ale na druhej strane sa nebránime experimentom mimo náš primárny vzťah. Dokonca mám pocit, že takáto miera otvorenosti a informovanosť náš vzťah ešte utužujú.

    Vďaka praktizovaniu otvorených vzťahov mám viacero veľmi blízkych priateliek, s ktorými chcem nadaľej udržovať priateľské vzťahy. Môžem bez zábran hovoriť s kýmkoľvek o mojich túžbach a mojom spôsobe života. Viem sa pozrieť na partnerské záležitosti aj z iného uhla pohľadu – nakoľko viem porovnať monogamný vzťah so vzťahom otvoreným. Poskytuje mi to slobodu byť sám sebou, nemusím sa pretvarovať ani na nič hrať.

    Život v otvorených vzťahoch mi veľmi vyhovuje. Spôsob ako ich praktizujem sa neustále vyvíja, nechám sa prekvapiť čo bude ďalej.

Presne tak. Pokiaľ zúčastnení

Presne tak. Pokiaľ zúčastnení vedia do čoho idú a robia to dobrovoľne je všetko v poriadku. Je však potrebné byť vyrovnaný sám so sebou a životom.

Ale to aj pred vstupom do klasického monogamného vzťahu. Inak končia neslávne - ako ten môj.

pokial sa niekomu nevtries do

pokial sa niekomu nevtries do zivota ty chumaj

Opäť?

Janči, znova máš potrebu svoje problémy externalizovať a dávať ich za vinu niekomu inému? Jedna rada: zisti si ako sa veci naozaj majú predtým ako budeš vzbrklo súdiť

nastrahy

prosla jsem si necim podobnym, takze neodsuzuji, zpetne to ale vidim spis jako odzivani veci, co clovek z nejakych duvodu nezvladl v puberte. navic je promiskuitni chovani celkem napor na imunitni system a zapomente na to, ze prezervativ je obrana proti vsemu. a i autor se nakonec dopracoval :-) k tomu, ze jeden hluboky vztah (treba i s jistou mirou otevrenosti)je vic nez hromada kamaradek na sex.v hlubokem vztahu otvirate postupne i sva nedoresena temata - jde o to, jestli utecete jinam/jednoduche/, nebo zkusite neco vyresit, objevit v sobe, posunout se - bolave, ale asi jedina cesta.

Vďaka

Nemyslím si že spôsob vytvárania vzťahov nejak súvisi s pubertou. Ale prípúšťam to ako možnosť. Ja to skôr vidím ako dôsledok bezvýhradnej úprimnosti voči sebe a okoliu. Na začiatku mojich zmien bolo odvrátenie od sebaklamov a OV mi prišli ako vedľajší efekt.

S tou druhou časťou súhlasím. Vyhovuje mi model primárnej partnerky s možnosťou rozvíjať vedľajšie vzťahy pokiaľ je chuť, čas a priestor. ;)

O nejaký útek sa v žiadnom prípade nejedná, skôr o ten rozvoj a sebapoznávanie.