Skip to Content

Otvorené vzťahy: monogamne?

ilustračné foto
Autor: 
Ľubomír Harmanovský

Ako by mohol vyzerať kvalitný monogamný vzťah? Zrejme to nie je očakávaná tematika pre tento web, avšak vzťahy ako také majú svoje podobnosti, či už rodinné, pracovné, partnerské alebo priateľské. Tento článok ponúka nástroje a myšlienky vychádzajúce z budovania otvoreného (polygamného) vzťahu a ich použitie na vytvorenie pokročilého monogamného partnerstva. Nie tradičného, kde “Mama varí a otec číta noviny.”, ale napríklad aj “Otec varí a mama programuje.” Vzťah, v ktorom sú úlohy, zodpovednosť a radosti rozdelené na základe preferencíí a vedomej dohody partnerov. Vzťah v ktorom vzniká kvalita tým, že partneri príjmajú plnú zodpovednosť za svoje myšlienky, slová, činy a spolupracujú pri riešení konfliktov sebakriticky.

 

Úskalia tradičného vzťahu

V partnerstvách sú obyčajne pravidlá a jeho fungovanie väčšinou dané na základe prijatia spoločenských zvykov a stereotypov. Odpozorovaných z rodiny, z prostredia v ktorom vyrastáme, alebo kde aktuálne žijeme, ale i z masmédií a pod. Partneri o naozajstnom zmysle niektorých pravidiel nepremýšľajú, ani nediskutujú čím vytvárajú v sebe istú formu “nevedomia” z ktorého čerpajú námety na reakcie v skutočných životných situáciách (platí nielen vo vzťahoch). Nevedomé konanie a ich následný pokus o racionálizáciu (výhovorky) sú živnou pôdou pre konflikty, frustrácie a nespokojnosť.

 

Sexualita

 Jedným z takto prijatých pravidiel je sexuálna exkluzivita – monogamia. Pri skúmaní faktov zistíme, že monogamia a polygamia existovali vo väčšine kultúr a dodnes koexistujú vedľa seba. Akurát formy, prejavy, spoločenské vnímanie sa mení. 

Napriek v súčasnosti masovo prijatému pravidlu monogamie však dochádza k jeho porušovaniu a nevera je tak bežnou (a potichu spoločensky tolerovanou) súčasťou tradičných “monogamných” vzťahov. Jej samotná existencia potvrdzuje skutočnosť, že v takomto vzťahu sú prítomné negatívne javy ako lož, pretvárka, klamstvo, majetníctvo, žiarlivosť a pod. Bežne sa stáva, že ľudia sú viac-menej spokojní so svojim oficiálnym vzťahom, ale cítia potrebu blízkosti aj mimo tento vzťah. V tradične postavených vzťahoch je možné tieto potreby realizovať tajne, alebo ich dlhodobo potláčať, čo neprospieva duševnému zdraviu. Pri konfrontácii podvedeného partnera s realitou bývajú reakcie sprevádzané citovými búrkami až hurikánmi, hnevom, dlhodobým stresom a bohužiaľ aj extrémenejšími prejavmi nezvládnutých emócii či rozpadom vzťahu.

 

Ako tomu predísť?

Utajovaný vedľajší pomer nie je jediná možnosť ako sa so svojou sexualitou presahujúcou primárny vzťah “vysporiadať”. Zdieľaním zručnosti z otvoreného vzťahu v ktorom je komunikáca na tému “sex mimo vzťah” bežná, ponúka možnosť ich využiť i v monogamnom partnerstve. Vyžaduje to veľkú dávku porozumenia u partnerov, vzájomné prijatie a akceptáciou. Som však presvedčený, že pri správnom načasovaní a citlivej komunikácii je možné prebrať pokojne aj takúto náročnú tému.

Pokiaľ partneri chcú zachovať sexuálnu exkluzivitu v rámci vzťahu, otvorenie sa takýmto pocitom a diskusiám môže vniesť do vzťahu nový rozmer zblíženia, dôvery a porozumenia. Vyslovenie samotnej myšlienky pred partnerom a jeho akceptácia je veľmi silný zážitok. Treba mať na pamäti, že je to len myšlienka a tak sa k tomu chovať. Netrestať partnera za myšlienky, ale byť mu vďačný, že ich zdieľa. Vari by ste chceli, aby ich zdieľal s inými? A ruku na srdce, nenapadne to niekedy aj vás? Toto dáva veľký priestor na spoločnú prácu vo vzťahu. 

Je len na samotných partneroch ako svoje túžby spracujú. Na základe úprimnosti a otvorenosti je možné vytvoriť prostredie, v ktorom budú partneri schopní tieto túžby absorbovať. Sú rôzne možnosti ako sexuálny život “okoreniť”, či už od hier v kostýmoch, sexuálne pomôcky, BDSM, netradičné miesta na milovanie, dočasný celibát a pod.

Pokiaľ sa jedná o interakciu s inými ľuďmi, odporúčam sa vzdať pohnútok ku kontrole partnera. Je vhodné mu dať slobodu a bezpodmienčnú dôveru, samozrejme v rámci dohodnutých pravidiel. Potreba kontrolovať každé stretnutie partnera s človekom opačného pohlavia vytvára sexuálne predsudky voči bežným napr. pracovným či kamarátskym kontaktom.

Buďme však realisti a skúsme si uvedomiť, že i cez všetky dobré úmysly sa môže každému z nás stať, že v nasledovaní svojich ideálov zlyháme. Čarovná noc na služobnej ceste, uchvátenie prítomným okamihom, alebo len obyčajný alkohol môžu partnera zviesť z cesty monogamie.

Je to však dôvod na rozchod? Určite nie. Pokiaľ partner zlyhá a sám prizná čo sa stalo, je potrebné jeho čin prijať. Prejaviť úctivo a zároveň dôrazne svoju nevôľu, ale aktívne žiadať objasnenie okolnosti a príčin. Netrestať partnera, ale naopak ho podporiť vo vytrvalosti a hľadať mierumilovný spôsob ako tomu v budúcnosti predísť. V prípadne ďaľšieho zlyhania zvážiť, či je monogamia naozaj váš spoločný zámer alebo len sebaklam. Pri treťom zopakovaní vám odporúčam dôsledne preštudovať tieto stránky. :)

 

Spoločný pohľad

Jedna z dohôd, ktoré prospievajú spokojnému partnerskému životu, je spoločná vízia. Väčšinou v našich životoch absentuje vedomý „zmysel“ alebo “cesta” po ktorej ideme. Často krát tento deficit nahrádzame peniazmi a ani nevieme prečo. Práve preto je vhodným nástrojom, ako spoločne smerovať partnerstvo, definovanie si zámeru, idey, spoločnej cesty, afirmácie… Veľmi silným motivátorom môže byť napríklad: Chceme žiť spokojný rodinný život.

Po dobrovoľnom dohodnutí si spoločného zámeru, je možné naše myšlienky, slová a činy reflektovať vzhľadom na túto ideu. Následne identifikovať odklon od nej a hľadať dôvody, prečo sa tak stalo. Každý problém má príčinu ale i riešenie a obe je možné nájsť práve pri konfliktoch. Riešením môže byť identifikácia príčiny problému (napr. nevedomá emocionálna reakcia na bežný podnet z okolia) a následná definícia „novej“ reakcie, založenej na vedomom poznaní svojho omylu a nie na naučených vzoroch chovania.

Je to beh na dlhú trať. Je to však cesta sebapoznania, rozvoja, skvalitňovania svojho života, vzťahu a budovania charakteru. Cesta ktorá dáva životu zmysel, poznanie samého seba, prehlbovanie blízkosti a radosť z budovania kreatívneho partnerstva.

Pokiaľ vzťah prijmeme ako príležitosť na osobný rast a nielen ako prostriedok vypĺňania svojich potrieb, môžeme v ňom nájsť nový rozmer existencie. Cestou sa ukazuje prijať konflikt ako svojho “pomocníka” v zmysle odhaľovania skutočných príčin jeho vzniku a ich vedomej náprave. To vyžaduje od oboch partnerov ochotu ku skutočnej úprimnosti v prejavovaní svojho prežívania, nezakrývať svoje emócie “pre pokoj v rodine”. Ďalšia z kľúčových zručností je schopnosť takúto úprimnosť (čí kritiku) prijať s pochopením. Naučiť sa podať ale i prijať spätnú väzbu. 

Takéto chovanie sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, je však možné postupnou spoluprácou a vzájomnou podporou priblížiť tomuto ideálu. 

 

Asertívna komunikácia

Nástrojom ktorý sa ponúka na vytváranie takéhoto vzťahu, je kvalitná otvorená komunikácia na spoločnej báze: úprimnosť, sebareflexia, schopnosť podať a prijať kritiku, spätná väzba, snaha o vysvetlenie a porozumenie druhej strane a podobne. Pri kvalitnej komunikácii odpadáva priestor na vytváranie domnienok o partnerovi. Všetky otázky, nejasnosti, návrhy môžu byť v mieri a porozumení prediskutované bez predsudkov. V súčasnej dobe prehustenej informáciami je nevyhnutné snáď o všetkých aspektoch vzťahu diskutovať a nepreberať neprospešné streotypné modely chovania (či už je to výchova detí, financie, sexualita, životný štýl…).

Schopnosť ovládať vedome svoje emócie a reagovať pokojne v náročných situáciách sa dá naučiť. Či už cez manažment hnevu, alebo trénovanie prijatia kritiky, meditácie a podobne. Nejde tu o potláčanie emócií, ako by sa mohlo zdať, ale ich vedomé a úctivé prežívanie voči okoliu. Môžem si uvedomovať svoju frustráciu a nespokojnosť, ale namiesto neartikulovaného hulákania sa dá dostať do stavu, v ktorom pokojným hlasom vyjadrím svoje emócie úctivo a tolerantne: „To čo si urobil/-a …, sa ma dotklo. Nepáči sa mi také správanie a mám z toho veľmi nepríjemné pocity. Cítim sa bezmocne, frustrovane a nespokojne. Chcem zažívať pekné veci, prosím spolupracujme na dobrej nálade.“ To zaiste môže pôsobiť ako utópia, avšak tréning robí majstra. A život nám dá čoskoro príležitosť si to “vyskúšať” opäť, ak sme to nezvládli na prvý krát. :)

 

Záver

Som presvedčený, že kvalitná a trpezlivá komunikácia dokáže eliminovať väčšinu medziľudských a partnerských konfliktov. Treba však spochybniť svoje vlastné komunikačné schopnosti (vedieť otvoriť ústa nie je automaticky kvalita), pustiť sa do štúdia a praktizovania kvalitných návykov správania. Pomôže nám to kultivovať nielen vzťah partnerský, ale medziľudské vzťahy všeobecne. Kvalitné partnerstvo nepadne z neba za pekné modré oči, je potreba na ňom cieľavedome pracovať. Následne aj otázka sexuálnej exkluzivity začne byť menej podstastná.

Ehm, spojenie monogamne

Ehm, spojenie monogamne partnerstvo a sex mimo vztah idu dokopy asi tak akom rezen s vegetarianstvom alebo "som abstinent, pijem iba vino." Ako dobre, ze nie som promiskuitna suka. Vela stastia pri jebani.

ked chapes milostny akt ako

ked chapes milostny akt ako jebacku, tak ti drzim palce v zivote... zrejme si teda suka monogamna...

wow

Krasne stranky. Som z nich unesena. Vela som pochopila a myslim, ze kazdy by sa mal nad nasimi hodnotami zamysliet a prehodnotit, co je v zivote skutocne dolezite.

Je zaujímavé, keď človek,

Je zaujímavé, keď človek, ktorý nechce, nemôže, alebo nedokáže žiť v monogamnom vzťahu, ide druhým radiť, ako na to. To však samozrejme neznamená, že Ľubomírove postrehy sú apriori nesprávne, lebo v podstate nejde o to kto hovorí, ale dôležité je, čo hovorí.
...
Mnohé veci, ktoré tu Ľubomír píše sú správne a takpovediac všeobecne platné. Hlavne kvalitná komunikácia bez predsudkov, ochota počúvať, ale aj pravdivo vyjadrovať svoje pocity, sú naozaj podstatnou zložkou každého vzťahu. Taktiež práca na ovládaní vlastného hnevu, ale aj podobných prejavov je určite veľmi dôležitá. Na margo toho chcem iba podotknúť, že nie iba hnev, či agresia, sú zlé prejavy, ale aj všetky formy citového vydierania. Často totiž vnímame kričiaceho muža, alebo ženu, ako jediného a hlavného vinníka zla, a plačúceho partnera v defenzíve vnímame, ako čistú a nevinnú obeť. Takýto pohľad je však veľmi povrchný, lebo za sebaľútostným nariekaním sa môže skrývať snaha o ovládanie, vydieranie a manipuláciu partnera prostredníctvom pocitov viny.
...
Tomuto článku by som chcel v rámci konštruktívnej kritiky vytknúť niekoľko vecí.
V prvom rade mám pocit, akoby autor trpel predsudkom voči monogamnému vzťahu. Akoby vychádzal z predpokladu, že monogamný vzťah musí trpieť nejakou formou pretvárky, alebo inou vážnou vadou. Hlavne to trápne feministické klišé, že je automaticky zlé, keď "mama varí, a otec číta noviny" je úplne vadné a raz som to tu už vysvetlil. Nikto predsa nevie, čo títo dvaja fiktívni partneri robia mimo tejto situácie. Otec má predsa možno za sebou osemhodinovú šichtu v bani, a mama sa práve vrátila od kozmetičky a zo solária...
...
V článku mi tiež chýbajú iné veci okrem komunikácie, ktoré sú tiež nutné pre kvalitný a dlhodobý vzťah. Je to napríklad dobrovoľné sebaobmedzenie, sebaobeta, pokora, služba či odpustenie. Nie všetko totiž vyrieši komunikácia, nie všetko sa dá pochopiť a vysvetliť. V každom vzťahu sú oblasti, kde jeden musí prijať utrpenie znášať druhého negatívnu vlastnosť, kde sa niečo nedá pochopiť, ale iba odpustiť. Jednoducho predstava, že iba pomocou komunikácie dosiahneme bezbolestný vzťah, je chybná. V každom vzťahu musí byť prítomná ochota trpieť, lebo obrusovanie hrán je vždy bolestivé, ale nutné. Je to zahrnuté v tej povestnej formulke manželského sľubu- " v dobrom i zlom"... Niekedy je zas potrebný boj za vzťah. Keď našu princeznú unesie drak(jej zlé návyky a vlastnosti), tak princ musí drakovi poodtínať hlavy, ale tak, aby nezranil princeznú. Človek nemá bojovať iba s vlastnými chybami, ale aj s chybami partnera, lebo vstupom do vzťahu preberá zodpovednosť aj za partnerov rast. Falošná tolerancia ku zlým skutkom partnera, "pre pokoj v dome", nie je pozitívna. Niektoré veci sa nemôžu zriediť konsenzom dosiahnutým v debate, ale treba ich pravdivo pomenovať. Na to je však nutné, aby obaja partneri verili v objektívnu pravdu, ktorá je mimo nich, a nikto z nich ju nevlastní. Ľubomír to naznačil a nazval to "spoločná vízia".
...
Nechcem byť hnidopich, ale veta, že "Pokiaľ vzťah prijmeme ako príležitosť na osobný rast a nielen ako prostriedok vypĺňania svojich potrieb..." je čudná. Však osobný rast je vypĺňanie svojich potrieb par excellence...
...
Na záver ďakujem Ľubomírovi za článok, ako podnet na zamyslenie a snahu o skvalitnenie vzťahov.

Je to právda. Mosíš do srdca

Je to právda. Mosíš do srdca prijat a pomilovat celý kozmos a prilahlé galaxie. Šecko treba chápat, tolerúvat, usmívat sa na svet, né hentú žárlivost a negatívne myšlénky pestúvac. Treba komunikúvat, vyprávat, dat na javo čo ca nasírá, ale bez agresie a v míru božském. Na svatého Valentína kvecinky porozdávat sedzemnáscim frajárkam a v harmónii vibrúvac až do rána bíuého.

Nuda. :)

Prípadne mi to povedz do očí, to by mohlo byť zaujímavejšie. .)

Fčul nevím co je nuda, či

Fčul nevím co je nuda, či tvoj článek, či mój blábol, či sa ty nudzíš, či ja sa nudzím, či sme nudisti, alebo ma pozývaš na nudapláž takým záludným spúsobem. A do očí ci ništ nepovím, teho sa bojím jak šlaka onivého, šak by si ma ešče do dajakých otvorených vztahú zamontúval a to by bola Sodoma-Gomora...