Najčastejšie otázky

Aj keď nie je ľahké nájsť presnú a výstižnú definíciu, vo všeobecnosti sa takto nazýva vzťah ľudí, ktorí si na základe vzájomnej dohody a dôvery umožnia zdieľať sex, intimitu, náklonnosť alebo partnerský život s viac ako jedným človekom. Inými slovami, jedná sa o nemonogamný vzťah založený na otvorenosti, úprimnosti, tolerancii a vzájomnej dohode. Existuje mnoho jedinečných podôb, ako môžu otvorené vzťahy fungovať, každá z nich záleží predovšetkým na konkrétnej dohode konkrétnych ľudí.

Nie. Podvádzať znamená porušovať dohodu, zatajovať, klamať, predstierať niečo, čo nie je pravda. Ak robíte niečo, čo nemôžete povedať svojmu partnerovi, znamená to, že ho podvádzate.

Otvorený vzťah je pravým opakom – vyžaduje odhodlanie otvorene hovoriť o svojich túžbach, pocitoch, potrebách. A tiež odvahu nasledovať pravdu aj keď nie je akceptovaná spoločenskými normami.

Podstata intimity spočíva v schopnosti hlbšieho otvorenia sa pred druhým človekom, v schopnosti dôvery pri sprístupňovaní citlivejších oblastí svojej bytosti a v úprimnom stretávaní sa s partnerom na hlbšej úrovni bytia.

Monogamia automaticky nemusí vytvárať podmienky pre skutočne intímne a láskyplné partnerstvo, rovnako ako fungujúci nemonogamný vzťah nevytvára žiadne prekážky pre zdieľanie lásky a intimity. Ľudia žijúci v otvorených vzťahoch nekladú prekážky svojej intimite alebo láske, snažia sa iba kultivovať taký štýl vzťahu, ktorý im najviac vyhovuje.

Niektorí ľudia vyznávajú názor, že každý človek má určité obmedzené množstvo lásky, s ktorým musí úzkostne hospodáriť alebo že lásku možno kvantifikovať spôsobom: „mám 100 kíl lásky, ktoré môžem buď dať jednému partnerovi, alebo ju musím rozdeliť na menšie časti medzi viacerých partnerov“.

Skúsenosť ľudí v otvorených vzťahoch hovorí o tom, že láska sa vymyká jednoduchým definíciám. Keď ľúbite viac ako jednu osobu, môžete zistiť, že čím viac lásky ste schopní dať druhým ľuďom, tým viac lásky na rozdávanie v sebe máte. Naše srdce má väčšiu kapacitu, ako sú mnohí ľudia ochotní pripustiť.

Uvažovať o láske ako o peniazoch na svojom účte, ktoré si treba šetriť, nedáva zmysel.  Je pravda, že každý jeden človek musí hospodáriť so svojim časom, ktorý vo svojom živote delí medzi množstvo činností a ľudí, s ktorými prichádza do styku. Túto otázku však musia riešiť ľudia rovnako v monogamných aj v nemonogamných vzťahoch a neznamená to, že by pre to trpeli nedostatkom lásky.

V otvorenom vzťahu ľudia necítia takú potrebu rozhodovať sa medzi partnermi, ako vo vzťahu monogamnom. Práve naopak – nechcú sa rozhodnúť pre jedného na úkor druhého a veria, že to ani často nie je nutné. Nakoniec, iba zriedka sa stáva, že jeden človek dokáže uspokojiť všetky potreby svojho partnera.

Otvorený vzťah nevyžaduje od človeka o nič menšiu zodpovednosť a záväzok, ako tradičný monogamný vzťah. Pokiaľ sa človek nedokáže správať zodpovedne a plniť si záväzky voči jednému človeku, nedokáže to ani vo vzťahu s viacerými ľuďmi. Preto sa skôr či neskôr stabilný otvorený vzťah pre tento druh ľudí ukáže rovnako nevhodný ako vzťah monogamný.

V každodennom živote sa často stretávame s tým, že mnohí monogamní ľudia praktikujú tzv. „sériovú monogamiu“ – striedajú partnerov, pričom o sebe prehlasujú, že s každým z nich žijú monogamne. Skutočnosť je však taká, že často ostávajú so svojim partnerom iba dovtedy, pokiaľ nestretnú niekoho „lepšieho“.

Ľudia žijúci v otvorených vzťahoch nemajú potrebu vymieňať jedného partnera za druhého, nie sú nútení drasticky odhodiť partnera v prípade, že pocítia náklonnosť k niekomu druhému, majú viac možností ako usporiadať svoje vzťahy a reagovať na to čo prinesie život. Sériová monogamia v skutočnosti často znamená viac nezodpovednosti a porušovania záväzkov, ako fungujúci otvorený vzťah.

Vo svojej knihe The Myth of Monogamy: Fidelity and Infidelity in Animals and People jej autori David P.Barash and Judith Eve Lipton vyvracajú tento argument slovami: „V snahe zachovávať exkluzívnu spoločenskú a sexuálnu vernosť jednému partnerovi, monogamisti bojujú s najhlbšími evolučnými silami, ktorými vybavila evolúcia väčšinu stvorení, vrátane druhu Homo sapiens.“ Je dobre zdokumentovaný fakt, že veľká väčšina živočíšnych druhov sa nespráva monogamne. Medzi viac ako 4000 druhmi nájdeme v prírode iba pár desiatok, ktoré praktikujú sex s jediným partnerom alebo s ním ostávajú do konca života.

Rizikovým faktorom pri prenose pohlavných chorôb je predovšetkým situácia, kedy máte nechránený sex s infikovanou osobou alebo s osobou, ktorej zdravotný stav a sexuálne správanie dobre nepoznáte.

Z tohto hľadiska je ohrozený každý človek, ktorý si hľadá alebo našiel nového intímneho či sexuálneho partnera, bez ohľadu na to či uprednostňuje monogamné spolužitie alebo otvorený vzťah. Mnoho monogamne žijúcich ľudí podstupuje riziko nechráneného sexu so svojim novým partnerom bez toho, aby obaja absolvovali zdravotné testy. Rovnaké riziko podstupujú ľudia, ktorí praktikujú sériovú monogamiu, alebo tí, ktorí navonok žijú monogamne, ale popri tom podvádzajú svojho partnera.

Na druhej strane medzi mnohými ľuďmi žijúcimi v otvorených, nemonogamných vzťahoch existuje silné povedomie o dôležitosti prevencie a ochrany pred rizikovými situáciami, ako aj vôľa otvorene prediskutovať tieto otázky, bez obáv, že by to vyvolávalo pocity žiarlivosti a podozrievavosti.

Napriek uvedenému nie je možné poprieť fakt, že väčší počet sexuálnych partnerov prináša zvýšené riziko nákazy pohlavnými chorobami. Preto sú informácie o sexuálnom zdraví a spôsoboch prevencie pohlavných chorôb dôležitou súčasťou obsahu našich stránok. Viac sa o téme dozviete v rubrike  „praktické rady“.