otvorené vzťahy

Zatiaľ čo filmový festival inakosti v Bratislave už pred rokmi zapustil korene, hlavné mesto sa až 22. mája tohoto roku prvýkrát stalo dejiskom regulárnej gayparády. Reakcie verejnosti sú rôzne, od zhovievavých cez nechápavé až po prejavy odporu, ktoré vo forme nálepiek možno zočiť na vybraných zastávkach. Okrem tohto exponovaného hnutia však existujú aj ďalšie, ktoré si u nás ešte len razia cestu na svetlo spoločenského povedomia. Jedným z nich je polyamoria.

Tento gréckorímsky výraz dnes nahrádza ťažkopádnejší polyerotizmus, spomínaný v 666-stranovej Encyklopédii sexuality popri polygamii a jej vetvách polyandrii a polygýnii, teda manželstvách s viacerými mužmi alebo ženami. Význam polyerotizmu a polyamorie je ale rovnaký a to láska viacerých ľudí (s plným vedomím zúčastnených). Býva označovaná aj ako etická nemonogamia či bezstarostné pletky – záleží od toho, kto jej dáva mená. Tak či onak je to životný štýl čoraz väčšej skupiny ľudí. Nebolo by správne redukovať ho na páry swingerov či milovníkov orgií, pretože ťažisko je v úprimnosti a zodpovednosti. Nasledujúce verše Slovinca Aleša Štegera sú príkladom polyamorného pohľadu na vzťah(y).

Na otázku, čo si myslia ľudia o podvádzaní v partnerskom vzťahu, naprostá väčšina odpovedá, že je to niečo zlé a nemorálne. Štatistické prieskumy uskutočnené za posledných 50 rokov však ukazujú, že správanie veľkej časti populácie sa stále viac vzďaľuje týmto morálnym kritériám.

Mať ľúbostnú aféru v partnerskom či manželskom vzťahu sa stáva akousi tieňovou, v tichosti tolerovanou, súčasťou našej kultúry a životného štýlu. Podvod vo vzťahu je hlavným námetom nespočetných televíznych seriálov, filmov, divadelných hier, populárnych pesničiek, kníh a dokonca reklám. Nevera dokáže uživiť celé komerčné odvetvie, postavené na tom, že mnoho ľudí podvádza svojich partnerov – webové stránky, na ktorých si záletníci dohadujú stretnutia, knihy s užitočnými radami, diskrétne kluby a hotely, detektívne služby a agentúry orientované na odhaľovanie nevery, oddelenia v redakciách bulvárnych novín zamerané na aféry, partnerské podvody atď.

Podľa spoločenských očakávaní môžete byť single, alebo môžete chodiť na rande, ale základným predpokladom je, že hľadáte jedného vyvoleného partnera, s ktorým sa „usadíte“. Ak žijete s niekým dlhšiu dobu, predpokladá sa, že žijete monogamne.

Očakávania v monogamnom vzťahu sú veľmi presné. Otvorený vzťah ponúka viac slobody a priestor pre vytváranie unikátnych partnerstiev, skúmanie vlastných pocitov, sexuality a odmietnutie tradičných spoločenských očakávaní.

Rada by som dnes hovorila na tému „voľnej lásky“. Včera, v debatnom krúžku, Renato A. zo San Jose Peace Village v Kolumbii poznamenal, že on a jeho komunita čerpajú veľa inšpirácie z projektu Tamera, ale vnímajú stále jednu nezodpovedanú otázku: „Čo sa myslí pod pojmom „voľná láska“? Ako súvisí voľná láska s globálnymi mierovými aktivitami?

Ľudia k nám stále prichádzajú a pýtajú sa: „Prečo hovoríte o voľnej láske? Nefungovalo to. Hnutie v 68 to potvrdilo.“ 

Keď hovoríme o voľnej láske dnes, pozeráme na ňu v úplne inom dejinnom kontexte. Či voľná láska uspeje, alebo nie, nie je záležitosťou krátkodobej módy. Treba brať do úvahy časový rámec mnohých generácií.

V r. 2005 som sa vybrala na púť do Izraela/Palestíny v mene organizácie GRACE. Moja cesta začala vo Švajčiarsku. Stretla som množstvo ľudí, navštívila som rôzne projekty a môžem povedať, že kdekoľvek som išla, jedna téma sa znovu ukazovala ako veľmi kritická – „Ľubostné vzťahy“.

Nezáležalo na tom, či som sa stretla so psychoterapeutmi, šamanmi, alebo spoločenstvami – všade a stále som sa stretávala s absolútnym nedostatkom vedomostí o tom, čo robiť  v oblasti ľúbostných vzťahov. Stretla som krásnych ľudí, ktorí spoločne začali ľúbostné dobrodružstvo a ktorí si teraz vzájomne nevymenia ani jednu normálnu vetu.

Nasledujúca séria článkov, spracovaných podľa knihy Opening Up, autorky Tristan Taormino, približuje širokú škálu vzťahov spadajúcich pod označenie „otvorené“. Pri hľadani odpovede na otázku „Čo sú to vlastne otvorené vzťahy?“ je veľmi užitočné spoznať, koľko rôznych podôb môže takýto vzťah nadobudnúť. Jednou z dôležitých charakteristík otvoreného vzťahu je skutočnosť, že partneri v ňom nie sú pasívnymi prímateľmi vopred určenej schémy alebo tradičnej dogmy o tom, ako má vzťah vyzerať, ale naopak – sami sú aktívnimi tvorcami svojho vzťahu a nezriedka aj priekopníkmi na území, ktoré pred nimi nikto nezmapoval. Výsledkom takéhoto prístupu k utváraniu vzťahov je pestrá paleta životných príbehov, foriem a skúseností, ktorými ľudia prechádzajú. Časť z tejto pestrej palety sa snaží zmapovať aj séria článkov, rozdelená do niekoľkých častí: