Poslané do
Avšak aj medzi ľuďmi, ktorí sa rozhodli zachovávať vernosť jednému partnerovi, sa často objavuje nespokojnosť s monogamným modelom. Na týchto ľudí sa zo všetkých strán valia návody ako si „okoreniť“ sexuálny život, ako zachovať romantiku vo vzťahu, ako bojovať proti monotónnosti a nude, alebo ako vniesť do vzťahu opäť iskru. Novinové články, knihy, prednášky, workshopy, poradenstvá. Párová terapia je stále žiadanejšou formou pomoci. Ako sa zdá, veľa ľudí je nespokojných a nešťastných.
Nie je to nič prekvapujúce. Monogamia mnohých ľudí odsudzuje k zlyhaniu, sklamaniu a nespokojnosti. Pravidlá tradičnej monogamie sú jasné: slávnostne sľubujete, že budete svoje emočné a sexuálne potreby napĺňať až do konca života s jedným človekom. Rozprávky, na ktorých sme všetci vyrastali hovoria o hľadaní človeka, s ktorým budeme žiť šťastne až kým nepomrieme. Očakávania od vyvoleného či vyvolenej sú obrovské: je to jediná osoba, s ktorou spojíme svoju dušu, osoba, s ktorou sme takmer 100 % sexuálne a emocionálne prepojení, osoba, ktorá je našou „polovičkou“ a s ktorou zdieľame rovnaké hodnoty a názory na všetky dôležité veci. Je to človek, ktorý nás uspokojuje po všetkých stránkach – psychickej, fyzickej, emočnej, finančnej, materiálnej, sexuálnej aj duchovnej. Ak skutočne milujete jedného človeka, netúžite po nikom inom.
Niektorí ľudia časom pochopia, že táto mytológia nezodpovedá skutočnosti, vedome sa vzdajú nezmyselných očakávaní a ideálov, rozhodnú sa pre jedného partnera a sú s touto voľbou spokojní. Títo ľudia si vyberú monogamiu, pretože im taký spôsob života vyhovuje. Vedomé rozhodnutie pre monogamiu však nie je nič bežné. Väčšina ľudí sa snaží žiť monogamne pretože majú pocit, že to je jediný normálny spôsob partnerského života. Domnievajú sa, že tak žijú všetci ľudia a že sa taký istý spôsob života očakáva aj od nich samotných.
Keď sa človek žijúci v monogamnom partnerskom vzťahu prvý krát ocitne zoči voči svojim túžbam, ktoré sú v rozpore s monogamnou mytológiou, môže to vyvolať rôzne reakcie. Človeka môže napadnúť, že jeho partner nie je „ten pravý“. Alebo môže začať obviňovať samého seba a cítiť vinu za to, že sa takéto pocity v ňom vôbec objavujú. Možno začne spochybňovať svoju lásku „Ak by som skutočne ľúbil, nemal by som také túžby…“
Ale máte ich a máte tiež niekoľko možností ako s nimi naložiť. Môžete bez pocitu viny alebo hanby pripustiť, že tieto túžby máte. Môžete sa tiež rozhodnúť, že sa nimi nebudete riadiť, či už pre to, že to nepotrebujete alebo nechcete. Ak dokážete žiť svoj život bez toho, že by ste trpeli kvôli nemožnosti naplniť tieto túžby, je pravdepodobné, že budete spokojný a vyrovnaný – to je voľba tých ľudí, ktorí sa rozhodli pre monogamiu. Mnoho ľudí však urobí iné rozhodnutie. Vo väčšine prípadov jedno z troch nasledujúcich:
- Potláčajú svoje túžby, spúšťajúc pritom mechanizmus, ktorý zatláča ich vlastné pocity do hlbších vrstiev vedomia, kde hnisajú, menia sa na odpor, hnev a odcudzenie partnerovi.
- Oddávajú sa napĺňaniu svojich túžob, čo v monogamnom vzťahu znamená podvádzanie, klamstvo a zradu.
- Vystriedajú partnera, teda ukončia vzťah, ktorý prestal byť tak vzrušujúci, ako predstava niečoho nového a nepoznaného. Inými slovami – sériová monogamia – najrozšírenejší spôsob, akým dnes ľudia fungujú.
Existuje však ešte jedna možnosť. Vlastne v skutočnosti ide o pestrú škálu možností, ale všetky vyžadujú urobiť prvý krok – vzdať sa monogamie.
Otvorený vzťah ako alternatíva
Ľudia, ktorí praktikujú otvorené vzťahy, vychádzajú zo spoločného predpokladu: jeden partner v mnohých prípadoch nedokáže naplniť všetky ich potreby a oni môžu chcieť mať sex alebo citový vzťah aj s niekým iným ako s ich súčasným partnerom. Namiesto toho, aby to tajili, otvorene tento fakt priznávajú. Nechcú svoj život podriadiť očakávaniam druhých ľudí. Chcú o veciach otvorene komunikovať. Úprimne hovoria o svojich túžbach a zároveň čelia svojim obavám, ako aj obavám druhých. Hľadajú cestu ako naplniť svoje túžby bez toho, aby museli podvádzať a klamať. Neobmedzujú sa v zdieľaní náklonnosti, flirtovania, sexu, ľudského kontaktu, romantiky a lásky, na jednu osobu. Veria, že je možné zdieľať tieto pocity s niekoľkými ľuďmi a robiť to etickým, zodpovedným spôsobom.
Ťažko možno nájsť presné modely a schémy pre fungovanie otvorených vzťahov. Ľudia si zvyčajne musia nájsť sami pre seba také, ktoré vyhovujú práve im a ich partnerom. Otvorené vzťahy sa zvyčajne nekončia tak radikálne, ako vzťahy monogamné, keďže partneri majú viac možnosti svoj vzťah prispôsobiť prebiehajúcim životným zmenám. Vďaka väčšej rôznorodosti zážitkov málokedy ustrnú v monotónnosti, na ktorú sa často sťažujú ľudia žijúci monogamne.
Odvrátenou stránkou otvorených vzťahov sa môže javiť najmä strata komfortu a pocitu bezpečia, aký prináša monogamia. V otvorenom vzťahu musíte častejšie čeliť hlbokému strachu – strachu, že partner od vás odíde. Ale ľudia, ktorí inklinujú k otvoreným vzťahom si zvyčajne vysoko vážia svoju slobodu a slobodu svojich partnerov a tento zmysel pre slobodu niektorým prináša väčší pocit bezpečia. Môže sa to zdať ako protirečenie, ale jednou z najdôležitejších veci, ktorú som sa naučila od ľudí žijúcich v otvorených vzťahoch, je dôvera v silu partnerstva. Stretla som sa so ženou, ktorá považovala za podstatné vedieť, že jej partner s ňou ostáva pretože to naozaj chce a nie z povinnosti, alebo preto aby neporušil svoj sľub. Iná žena mi povedala, že v otvorenom vzťahu zažíva viac záujmu a starostlivosti zo strany svojich partnerov. Napriek tomu všetkému, ani v otvorenom vzťahu nie je sloboda bezhraničná. Ľudia žijúci v otvorených vzťahoch sa zvyčajne vo veľkej miere venujú ich udržovaniu, ktoré obnáša aj určovanie hraníc, ich rešpektovanie, overovanie a v niektorých prípadoch, áno, aj ich porušovanie. Ale obmedzenia si partneri určujú sami, neprijímajú vopred pripravené vzorce, ktoré im predkladá spoločnosť.
Kto sú vlastne títo odvážni revolucionári ? Väčšinu ľudí napadne pri pomyslení na ne-monogamné vzťahy niekoľko obrázkov: Záletníci, blázniví swingeri, divoké orgie a sexuálne párty, prípadne polygamné prírodné kultúry žijúce v ďalekých krajoch. Ale ľudia žijúci v otvorených vzťahoch nie sú zvyčajne na prvý pohľad ničím zvláštni. Nájdete ich takmer všade. Sú súčasťou veľkomestskej kultúry alebo žijú na vidieckych farmách. Majú vysokoškolské diplomy alebo pracujú ako robotníci. Môžu mať iba veľmi málo spoločného vo svojich každodenných životoch. To čo ich spája je statočnosť, odhodlanie urobiť krok do neznáma a snaha vytvárať životné partnerstvá, ktoré popierajú všetko čo nám hovorili, keď sme boli malí.
• pokračovanie – druhú časť článku nájdete tu.
zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský
______________________________________________
Tristan Taormino – O autorke
Tristan Taormino pôsobí ako novinárka, spisovateľka, editorka a prednášateľka v oblasti sexuálnej výchovy. Je autorkou viacerých kníh, pravidelne prispieva do časopisov Village Voice a Hustlers Taboo. Pre spoločnosť Vivid režirovala sériu dokumentov Chemistry, ktorá získala viaceré ocenenia vrátane 2007 AVN Award for Best Gonzo Release. Okrem toho je autoroku viac ako 250 článkov publikovaných v časopisoch ako New York Times, Cosmopolitan, Glamour, New York Magazine, Mens Health a Playboy. Taktiež účinkovala v reláciach a diskusných programoch na CNN, MTV a Discovery Channel.
Vyučuje na viacerých univerzitách, venuje sa problematike sexuality, gender štúdií, alternatívnym partnerstvám a feminizmu. Žije v New Yorku so svojou partnerkou a troma psami.
