Štýly otvorených vzťahov - časť III: Polyamoria

• pokračovanie – predchádzajúcu časť série nájdete tu.

Postoje  a presvedčenia

Jednoduchá definícia polyamorie teda neexistuje. Pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa sami považujú za polyamoristov, sa niekedy stretávam s posudzovaním druhých v štýle „Oni o sebe síce hovoria, že sú polyamoristi, ale v skutočnosti nie sú.“ Podľa môjho názoru je tento spôsob hodnotenia kontraproduktívny. Krása polyamorie spočíva v tom, že človeka oslobodzuje zo samoúčelných škatuliek a hraníc. Napriek tomu existuje určitá podobnosť medzi  základnými postojmi a hodnotami, ktoré polyamoristi vyznávajú. Nie každý človek, ktorý si hovorí polyamorista musí nevyhnutne vyznávať všetky súčasne, ale u väčšiny ľudí s ktorými som robila rozhovory opakovane rezonovali nasledujúce výpovede:

„Keď sa do niekoho zaľúbime nehovoríme iba „Miláčik, ako si úžasne rozumieme, teším sa, ako sa spolu  budeme rozprávať po zvyšok nášho života.“. V skutočnosti hovoríme: „Miláčik, ako si úžasne rozumieme. Verím že budeš tiež dobrý milenec, otec, zabávač, dôverník v smutných chvíľkach, spoločenský partner, politický spolubojovník, ochranca, osoba, ktorá je sympatická rodičom a tiež moja Prvá Osobná Banka.„

Jeden z dôvodov prečo zlyhávajú mnohé partnerstvá sú nerealistické očakávania, živené mýtom o „jedinom vyvolenom“, ktorý je pre toho druhého „všetkým“. Polyamoristi považujú tieto očakávania za nesprávne a snažia sa rešpektovať možnosti a limity druhých ľudí. V situácii keď druhý človek nedokáže naplniť všetky ich predstavy a potreby, nesnažia sa ho vymeniť za niekoho „lepšieho“.  Namiesto hľadania jedného Superpartnera sa venujú viacerým vzťahom, ktoré napĺňajú ich potreby.

Skúste si predstaviť situáciu, kedy žijete vo vzťahu s jedným človekom a stane sa vám, že pocítite príťažlivosť k inej osobe: Ľudia, ktorí praktikujú monogamiu veria, že v takom okamihu musia učiniť rozhodnutie: zachovať vernosť svojmu partnerovi a potlačiť svoje nové pocity a túžby, alebo ukončiť starý vzťah a začať vzťah nový. Ľudia, ktorí praktikujú polyamoriu hľadajú spôsob ako vyriešiť situáciu bez radikálnej výmeny partnerov.  To samozrejme neznamená, že každý človek, ku ktorému cítite náklonnosť môže byť vašim partnerom. Tento postoj ale prináša viac možnosti ako usporiadať vaše vzťahy.

Mnohí polyamoristi považujú za správne nechať vzťah voľne sa vyvíjať, nesnažiť sa ho prispôsobovať vopred vytvoreným definíciam alebo limitom. Slovami jednej z mojich respondentiek Ruby Grace:

„V monogamnom svete platí, že ak sa s niekým radi bozkávate, predpokladá sa, že je to iba prvý krok na ceste k vážnejšiemu vzťahu. Ja mám priateľov, s ktorými sa rada iba bozkávam. Nesnažím sa o nič viac, nechávam byť vzťahy takými aké sú a aké vyhovujú zúčastneným osobám.“

Polyamoriu môžete skúsiť ak:

-    chcete mať naraz viacero vzťahov, ktoré by ste si radi zadefinovali podľa vlastných pocitov a potrieb
-    cítite túžbu a schopnosť zdieľať lásku, emocionálnu  a sexuálnu intimitu s viac ako jedným partnerom
-    nechcete svoje viacpočetné vzťahy obmedzovať iba na sexuálnu úroveň
-    chcete preskúmať sexuálnu a vzťahovú dynamiku s viacerými osobami rôzneho pohlavia
-    túžite po naplnení erotických a emocionálných túžob, potrieb a fantázií s rôznymi partnermi

Hierarchická Polyamoria alebo „Jeden hlavný partner a ostatní vedľajší“

Aj keď neexistujú presné definície, ľudia praktikujúci polyamoriu zväčša žijú podľa jedného z dvoch najrozšírenejších modelov: hierarchického a nehierarchického.

Niektorí polyamoristi štrukturujú svoje vzťahy hierarchicky, čo znamená, že jeden vzťah považujú za primárny. Primárnym môže byť partner z rôznych dôvodov: vzťah s ním je v centre záujmu, žijete s ním pod jednou strechou, dôležité rozhodnutia robíte spoločne, zdieľate svoje financie a materiálne zdroje, spoločne vlastníte majetok alebo byznis, vychovávate spolu deti, ste formálne zosobášení, praktikujete sex bez ochranných prostriedkov alebo ste spolu dlhšie ako s ostatnými partnermi.

Každý z dvojice v primárnom vzťahu môže mať ďalších (jedného alebo viacerých) partnerov, ale títo sú považovaní za sekundárnych, alebo ne-primárnych. Ne-primárni partneri môžu byť single, alebo môžu byť v partnerstve s inými osobami, krátkodobo či dlhodobo, sexuálne alebo romaticky, alebo niečo medzi tým, podstatné je však to, že vzhľadom k primárnemu páru sú v postavení sekundárnom.

Výhodou hierarchického partnerstva je, že pre všetkých zúčastnených je jasné, ktoré partnerstvo má prioritu pred ostatnými. Hierarchia pomáha definovať a vytvoriť štruktúru pre netradičné formy spolužitia a poskytuje hrubý náčrt pre hospodárenie s časom a energiou, ktoré chcete vkladať do vašich vzťahov. Pre niektorých ľudí primárny partner znamená  niečo ako „životný základ“, osoba, s ktorou žijete dlho a zdieľate mnoho spoločného. Hierarchická polyamoria v mnohých ľuďoch prináša naplnenie potreby párového zväzku, ktorý však ponecháva priestor pre ďalšie, vedľajšie vzťahy.

Primárny a neprimárny status nemusí byť vždy recipročný. Ján môže byť Zuzanim primárny partner, ale Zuzana môže byť Jánova sekundárna partnerka. Nech je to akokoľvek, dôležitú úlohu hrá otvorená a jasná komunikácia a dohoda, čím je možné predchádzať situácii kedy sa vzťah stáva pre jedného z partnerov nevyvážený. Niektorí ľudia, z ktorými som sa rozprávala na jednej strane odmietali hierarchické idei, ale na druhej strane si uvedomovali, že v mnohých ohľadoch bol jeden z partnerov pre nich primárny.

Viac-partnerské skupiny

Niektorí ľudia majú viac primárnych partnerov. Spolu vytvárajú jednotku – najčastejšie trojicu alebo štvoricu – ktorej členovia si navzájom partnersky zaviazaní. Kedže ide o špecifický druh otvoreného vzťahu, venujem mu samostatný článok s názvom Polyfidelity.

Sekundárni partneri

Sarah Sloane, školiteľka z Washingtonu, ktorá vedie workshopy s názvom „Polyamoria pre sekundárnych partnerov“, vyzdvihuje jeden z pozitívnych aspektov ne-primárneho postavenia vo vzťahu – „ak patríte k ľuďom, ktorí nehľadajú trvalú blízkosť partnera a požadujú dostatok vlastného priestoru  a času, pozícia sekundárneho partnera v polyamornom vzťahu môže byť pre vás ideálna“ . Sekundárne partnerstvá dokazujú, že keď niekoho ľúbite, nemusí to vždy znamenať, že máte potrebu tráviť s ním všetok čas, bývať s ním, ostať s ním na vždy atď. V mnohých prípadoch to tak nie je.

Aj keď Daphne Rose Kingma vo svojej knihe The Future of Love nepoužíva termíny polyamoria či primárny vzťah a sekundárny vzťah, veľmi presne popisuje rozšírený mýtus, že všetky partnerstvá by mali dodržiavať tradičný manželský model – každodenný, exkluzívny a dlhotrvajúci. Vo svojej knihe uvádza príklady, na ktorých dokazuje, že mnohé partnerské vzťahy nie sú tým, čo nazýva „manželskými klonmi“ a popisuje pritom nové, variabilné modely vzťahov. Zároveň ponúka zaujímavý námet na zamyslenie – aj keď je polyamoria novým modelom vzťahu, primárny vzťah často funguje podľa tradičných očakávaní a vzorov, zatiaľ čo ne-primárne parterstvá nemajú tradičné vzory a plány, ktorých by sa mohli držať. Neexistujú vopred určené pravidlá, ktoré by hovorili koľko času, peňazí, sexu alebo emocionálnej podpory by mal zdieľať sekundárny partner. Niektorí ľudia majú tendenciu porovnávať sekundárne partnerstvo s utajenými mileneckými vzťahmi alebo aférami, aké sa odohrávajú v tradičných monogamných vzťahoch. Dynamika ne-primárneho partnerstva je však úplne iná, pretože zatiaľ čo v mileneckých vzťahoch sprevádzajúcich tradičné monogamné partnerstvá hrá rozhodujúcu úlohu klamstvo a utajovanie, neprimárne partnerstvá fungujú vďaka otvorenej dohode a komunikácii. Sekundárne partnerstvo ako súčasť polyamorneho vzťahu vyžaduje dostatok pozornosti, komunikácie a otvorenosti, ako aj ochoty preskúmať neprebádané miesta na mapách vzťahov.

Tak ako je tomu pri všetkých druhoch partnerských vzťahov, aj sekundárne partnerstvo má svoje výhody a nevýhody. Slovami jeden respondentky?“ Byť sekundárnym partnerom môže byť veľmi vzrušujúce, niečo ako zážitok dlho očakávanej schôdzky alebo milovania, ktorá sa vymyká bežnému každodennému životu. Na druhej strane v sekundárnom vzťahu nemôžete zdieľať svoj každodenný život a vdôsledku toho môžete zažiť pocit akejsi „nereálnosti“ alebo nedostatku intimity.““ Je pravdou, že ako sekundárny partner sa môžete cítiť málo spojený so svojim partnerom. Na druhú stranu, pozícia sekundárneho partnera umožňuje človeku vnímať dynamiku partnerstva z jedinečného pohľadu, ktorý ponúka príležitosť spoznávať iné aspekty vzťahov. Nech je však dynamika vzťahu akákoľvek, v otvorenom vzťahu je potrebné legitimovať, vážiť si a rešpektovať všetkých partnerov, či už primárnych, sekundárnych alebo iných.

Nehierarchická polyamoria

Nehierarchická polyamoria nerozdeľuje vzťahy na primárne a sekundárne, každý vzťah je považovaný za jedinečný a unikátny. Všetky vzťahy sa považujú za rovnocenné, bez vopred určeného poradia dôležitosti. Pre polyamorných ľudí, ktorí sa rozhodli vytvárať svoj otvorený vzťah nehierarchickým spôsobom, často vyplýva ich voľba zo širšieho filozofického pohľadu, ktorý uprednostňuje nehierarchické štruktúry – v spoločnosti ako aj v osobnom živote.

Moj respondent Lyn pripúšťa praktické výhody hierarchie, ale napriek tomu  hierarchický otvorený vzťah zo zásady ich odmieta: „Keď začnete hovoriť o niekom, ako o svojom primárnom partnerovi a myslíte v týchto kategóriach, limitujete cesty, ktorými sa môže vzťah uberať a rozvíjať.“

Nehierarchická polyamoria môže byť pre vás vhodným štýlom otvoreného vzťahu v prípade, že z presvedčenia považujete hierarchiu za formu útlaku, v prípade, že necítite potrebu žiadnemu z vašich vzťahov alebo partnerov prisúdiť vyššiu dôležitosť ako ostatným, prípadne považujete každý zo svojich vzťahov za jedinečný a máte pocit, že by s ku všetkým malo tymto spôsobom aj pristupovať.

„Každý z mojich milencov vo mne vyvoláva iné pocity. Každý sa dotýka inej časti mojej bytosti. Každý podporuje iný môj aspekt. Jeden je viac emocionálny, druhý intelektuálny, tretí je viac fyzický a ďalší je skôr duchovnejší.“ – Beth

Nesexuálne polyamorné vzťahy

Nezriedka sú polyamorné odsudzované kvôli predstavám, že v centre ich záujmu sa nachádza predovšetkým sex. V nasledujúcej časti článku sa pokúsim popísať vzťahy, ktoré popierajú tento mýtus.

Respondentov, s ktorými som hovorila pri písaní mojej knihy Opening up možno v zásade rozdeliť do dvoch táborov: v prvom sú tí, pre ktorých je intímny vzťah nerozlučne spojený so sexuálnou časťou. Druhý tábor tvoria ľudia s rozšírenou predstavou intimity. V niektorých nesexuálnych vzťahoch môže hrať určitú rolu príťažlivosť, flirtovanie, sexuálne napätie, erotické dotyky alebo romantika. V iných nesexuálnych vzťahoch nehrá sex žiadnu rolu napriek tomu, že sa ľudia v nich zúčastnení považujú za partnerov, dokonca za primárnych partnerov.

Jedna z mojich respondentiek Kathleen hovorí o svojom vzťahu:

„Jedného dňa sme si uvedomili, že napriek láske ktorú k sebe cítime, je pre nás veľmi vyčerpávajúce a frustrujúce usilovať sa o sex, ktorý by vyhovoval obom. Niektoré veci, ktoré mňa veľmi vzrušujú, on jednoducho nemal chuť robiť ani sa k nim nútiť. Veľa sme o tom hovorili a venovali sme aj veľa úsilia tomu, aby sme problém vyriešili. Tato snaha sa stala nakoniec takou únavnou a nepríjemnou, že sme jedného dňa povedali: Ok, kašlime na sex. Náš vzťah sa stal zrazu oveľa lepším. Zbavili sme sa pocitu viny, že nespĺňame predstavy toho druhého a že zlyhávame v našom úsilí robiť niečo, čo pre nás prirodzene nie je príjemné. V okamihu ako sme zmietli problém sexu zo stolu, dokázali sme viac veriť jeden druhému a pristupovať k sebe s väčšou láskou. Keby sme verili monogamným pravidlám, zrejme by sme sa museli rozísť. Takto sme mohli to pekné, čo je na našom vzťahu zachovať a netrápiť sa tým, že v oblasti sexu nie sme ideálny partneri.“

Mnoho ľudí, ktorí majú skúsenosť s nesexuálnou formou vzťahu sa o svojich partneroch vyjadrujú ako o „najlepších priateľoch“. Hovoria o vzťahu, ktorý je pre nich veľmi podstatný, hlboko intímny a hrá ústrednú úlohu v ich živote, napriek tomu, že sex v ňom nezohráva dôležitú, alebo žiadnu rolu. Elizabeth, 35 ročná právnička z Chicaga má primárneho partnera a okrem neho partnerku Elizabet, ktorej hovorí najlepšia priateľka. Aj keď v minulosti spolu mali sexuálny vzťah, v istom období ho ukončili. Elizabeth o tom hovorí: „Svoju najlepšiu priateľku nazývam tiež „sekundárnou partnerkou“, na základe nášho emočného prepojenia, môjho pocitu zodpovednosti, ktorý k nej cítim a každodennej blízkosti, ktorá nás spája. To či spolu máme alebo nemáme sex neovplyvňuje našu vzájomnú oddanosť v emocionálnej rovine, mení to iba spôsob, ako svoje pocity dávame najavo.“

Nesexuálne polyamorné vzťahy môžu vzniknúť v rôznych situáciach.. Dobre zdokumentovaným fenoménom sú napríklad vzťahy medzi lesbickými a homosexuálnymi ľuďmi – dva páry, alebo pár a single osoba môžu vytvoriť zväzok s cieľom mať dieťa. . Napríklad lesbický pár môže požiadať blízkeho priateľa homosexuála, aby im venoval spermie. Stáva sa, že muž v tomto prípade chce zohrávať svojou prítomnosťou úlohu v živote svojho dieťaťa a tak sa títo traja ľudia stanú spoločnými rodičmi, žijú spolu, vzájomne si pomáhajú s výchovou a starostlivosťou o dieťa a spája ich silné puto. V iných prípadoch sa stáva, že heterosexuálnom partnerstve po istom čase jeden z partnerov prejaví inú sexuálnu orientáciu. Aj keď partnerov prestane spájať sexualita, predsa len ostane medzi nimi dosť iných väzieb na základe ktorých sa rozhodnú ostať žiť spoločne. Môžu nadväzovať sexuálne aj milujúce vzťahy s inými osobami, ale tie môžu hrať v ich živote sekundárnu úlohu.

Nakoniec poznáme multipartnerské vzťahy, kde nie je každý s každým v sexuálnom vzťahu. Napríklad jedna žena žije a sexuálne sa stýka s dvoma mužmi, ktorí síce medzi sebou nemajú sexuálny vzťah, ale napriek tomu ich spájajú spoločné putá, láska, viera a spoluzodpovednosť.

Nesexuálna polyamoria ukazuje odlišný spôsob, akým ľudia môžu vytvárať svoje vzťahy: zatiaľ čo všeobecne rozšírený pohľad na vzťah predpokladá, že so svojim vážnym životným partnerom žijete aj sexuálne, polyamoria otvára možnosti definovať a realizovať partnerstvá variabilnejšie. V dôsledku toho môžu partneri pri sebe stáť bližšie za rôznych okolností: aj v prípade, že sexuálna súčasť vzťahu z rôznych príčin prestane zohrávať úlohu, vzťah samotný nie je potrebné ukončiť alebo pretrhnúť.

• pokračovanie – časť IV: Polyfidelity

zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský