Skip to Content

Štýly otvorených vzťahov - časť IV: Polyfidelity

Poslané do
ilustračné foto
Autor: 
Tristan Taormino

Termín Polyfidelity sa prvý krát objavil ako názov pre štruktúru vzťahov v komúne Kerista v San Francsicu (existovala v rokoch 1971 až 1991). Moderné poňatie slova Polyfidelity opisuje viac-partnerské skupiny, ktorých členovia prijali záväzok žiť spoločne ako primárni partneri. Počet členov takýchto skupín sa môže rôzniť, zvyčajne sa však pohybuje medzi troma až šiestimi partnermi. Väčšie skupiny si zvyčajne hovoria rodinné kmene či siete.

Polyfidelity je vhodná pre ľudí, ktorí chcú udržiavať intímne, záväzné a stabilné partnerstvo s viacerými partnermi a chcú aby títo partneri vytvorili spoločnú partnerskú jednotku. Takéto jednotky či skupiny zväčša žijú podobným spôsobom, akým žije väčšina životných partnerov: zdieľajú sex bez ochrany, rozhodujú o spoločnej domácnosti, podieľajú sa na jej fungovani, prispievajú do nej finančne, svojou energiou a časom, vychovávajú spoločne deti atď.

• pokračovanie – predchádzajúcu časť série nájdete tu.

Owen a Carlie boli spolu dva a pol roka, keď Carlie objavila svoju bisexualitu a pocítila túžbu preskúmať príťažlivsoť k ženskému pohlaviu. Jej partner Owen ju v tom podporoval: „Najprv sme si mysleli, že budeme swingeri, pretože ani jeden sme nemali potrebu hľadať si iného primárneho partnera. Potom sme však stretli Alexis a náš sexuálny vzťah sa zmenil na niečo hlbšie.“ Všetci traja vytvorili tzv. partnerskú trojicu, v ktorej fungujú už viac ako dva roky. Alexis o tom hovorí: „Nikdy som nič také nečakala, nerozmýšľala som o otvorených vzťahoch. Jedného dňa sa mi jednoducho stalo, že som sa zaľubila do dvoch ľudí, ktorí spolu žili ako partneri.

V niektorých polyfidelity partnerstvách majú všetci členovia skupiny sexuálne vzťahy, v iných modeloch to tak byť nemusí. 

Bret je 72 ročný letecký inžinier na dôchodku, žije v Kalifornii a vyučuje na miestnej vysokéj škole. Je súčasťou päťčlennej skupiny, ktorá zahŕňa jeho ženu Vicki, jej partnera Marka, Markovu ženu Mary a Maryinho priateľa Rossa. Brett popisuje vznik ich veľkej rodiny nasledovne:  Poznali sme Marka a Marry niekoľko rokov, pracovne aj osobne. Mary jedného dňa oslovila moju ženu s tým, že by chcela s nami skúsiť otvorené partnerstvo. Rozprávali sme sa o tom pri spoločných večeriach a jedného dňa sme spolu zažili veľmi horúcu noc. Moja žena a Mark k sebe rýchlo pocítili príťažlivosť, rozumeli si po sexuálnej stránke, takže takéto partnerstvo im veľmi vyhovovalo. Mark je zároveň mojim najlepším priateľom. V situácii, kedy Mark a Marry prestali byť monogamný, Marry pozvala do našho spoločenstva svojho priateľa, ktorý sa stal čoskoro jej milencom. Viac ako sedem rokov takto spolu fungujeme, vytvárame niečo ako jednu milujúcu rodinu, zdieľame svoje postele, spoločne večeriavame, chodím na dovolenky, používame spoločne autá a milujeme sa.“ Títo piati ľudia nebývajú v spoločnom dome, ale trávia spolu veľa času. „Moja žena je pre mňa jednoznačne primárnou partnerkou, svoje životy už dlhé roky žijeme spoločne, sme si tak blízki ako s nikým iným. Mark u nás trávi 3 noci do týždňa, štyri noci v týždni trávi so svojou ženou Mary.“ Všetci piati zdieľajú sex bez ochranných prostriedkov, poznajú navzájom svoj zdravotný stav a nepraktikujú sex s inými partnermi. 

Sandra je 43-ročná masérka a pohybová terapeutka z Severozípadného pacifiku. Jej päťčlenná skupinu tvorí ona, jej manžel Rick, jej mužský parner Doug, Dougova žena Gabriela a Rickova priateľka Joan. Sandra, Rick, Doug a Gabriele žijú spoločne vychovávajú ich 4 deti v spoločnom dome. Joan žije na inom mieste USA, navštevuje ich každý mesiac, ale telefonujú spolu skoro každý deň. Joan ma sexuálny vzťah iba s Rickom a Sandrou. Skupina si dala záväzok udržovať ich partnerstvo dlhodobo a vzájomne si pomáhať. 

Sandra hovorí o udalostiach, ktoréj sa ukázali výhody súdržnosti celej skupiny:

Dougova mama náhle zomrela. Gabriele bola v deň pohrebu objednaná na operáciu, ktorú nebolo ľahké preložiť. Sandra ma teda poprosila, či by som nešla na pohreb spolu s Dougom a ich deťmi, zatiaľ čo Rick ostane doma starať sa o Gabrielu a naše deti. Najmä v ťažších časoch, akými bola táto situácia všetci cítime, že je príjemné a citovo posilňujúce byť súčaťou skupiny ľudí, ktorí majú k sebe bližšie ako je tomu u ľudí, ktorým zvyčajne hovoríme „priatelia“.

Otázka legálneho zväzku a spoločenskej akceptácie

Mnoho ľudí, ktorí žijú v podobných skupinách sa cítia vzájomne zviazaní pevným zväzkom. Tieto zväzky však nie su legálne potvrdené. Pri väčšine mojich rozhovorov som sa stretla so situáciou, že jedna alebo viac dvojíc v skupine boli legálne zosobášení, ostatní s nimi žili bez legálneho zväzku. V niektorých prípadoch si skupiny vytvorili vlastné ceremónie, ktorými mali potrebu osláviť a potvrdiť prijatie ďalšieho partnera do zväzku.

Keď sa Owen a Carlie brali, ich partnerka Alexis sa svadby účastnila ako prvá družička. Deň pred oficiálnou svadbou všetci traja uskutočnili spoločnú ceremóniu s Alexinmi rodičmi, počas ktorej Owen a Carlie darovali Alexis svadobné prstene. „Owen a ja sme považovali za dôležité dať najavo náš záväzok pred  jej rodičmi, ešte pred tým ako sa zúčastnili našej svadby, „hovorí Carlie. „Chcela som demonštrovať, že to s Alexis myslím vážne, že to nevnímam iba ako dočasnú záležitosť v mojom živote. Cítim k Alexis rovnaký záväzok ako k mojmu manželovi. Naozaj Alexis milujem a beriem túto lásku vážne. Chcem aby to vedela aj jej rodina.“

Tieto ceremónie majú symbolický charakter, nemajú však oporu v zákone a nelegalizujú vzťah podobným spôsobom ako manželstvo. Jeden alebo viac partnerov v takýchto skupinových zväzkoch žije bez nároku na benefity zdravotného a sociálneho systému, ktoré sú ponúkané ľuďom žijúcim v legálnych manželstvách. Toto postavenie býva často problematické. „Spoločnosť nám zatiaľ nevychádza v ústreti, kedže legálne partnerské práva nie je možné rozšíriť o tretiu alebo ďalšie osoby. Musíme preto hľadať provizórne riešenia ako zabezpečiť vzťah medzi Penny a našimi deťmi, keby sa nedajbože mne alebo Emme niečo stalo.“

Mnohé polyfidelity skupiny majú tiež problém s uznaním zo strany rodičov, priateľov, alebo spoločenstva, v ktorom žijú. Ľudia z blízkeho aj širšieho okolia majú ťažkosti s prijatím skutočnosti, že ide o niečo viac ako o priateľstvo, alebo krátkodobé milenecké vzťahy, prípadne praktiky na spôsob swingers. Predstava, že viac ako dvaja ľudia môžu vytvoriť stabilné partnerstvo je zatiaľ väčšinovej spoločnosti cudzia.

zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský

_____________­________________________­_________

Tristan Taormino – O autorke

Tristan Taormino pôsobí ako novinárka, spisovateľka, editorka a prednášateľka v oblasti sexuálnej výchovy. Je autorkou viacerých kníh, pravidelne prispieva do časopisov Village Voice a Hustlers Taboo. Pre spoločnosť Vivid režirovala sériu dokumentov Chemistry, ktorá získala viaceré ocenenia vrátane 2007 AVN Award for Best Gonzo Release. Okrem toho je autoroku viac ako 250 článkov publikovaných v časopisoch ako New York Times, Cosmopolitan, Glamour, New York Magazine, Mens Health a Playboy. Taktiež účinkovala v reláciach a diskusných programoch na CNN, MTV a Discovery Channel.

Vyučuje na viacerých univerzitách, venuje sa problematike sexuality, gender štúdií, alternatívnym partnerstvám a feminizmu. Žije v New Yorku so svojou partnerkou a troma psami.