„Po dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno,
dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú
manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie
je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je
totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.“
Zaujimavý článok o nových podobách rodiny si môžete prečítať na
stránkach inaque.sk – Nech žije nová rodina!
I tak še da ...
Ale mňa vždy máta predstava toho množstva vlastných a nevlastných babičiek , dedkov a kadejakého širšieho príbuzenstva a mnoho iných otázok ohľadom toho , ako chutí omáčka do ktorej nahádžem všetko čo mám v kuchyni ... Ja preferujem jednoduchšie jedlá - sú ľahšie stráviteľné ...