Srdce na dlani - Príbeh o mojich láskach

Pochádzam z Bratislavy a až do mojej plnoletosti bol môj partnerský život štatisticky videné asi celkom priemerný. Zopár školských lások, zopár vážnejších chodení, pár tínedžerských preplakaných nocí, dva srdce trhajúce rozchody po vyše ročnom serióznom vzťahu. V tom veku ma formoval fakt, že som sa od čias gymnázia angažovala v ochranárskych organizáciách. Preberala som väčšie aj menšie dobrovoľnícke úlohy v kancelárii, pomáhala organizovať verejné podujatia či letné tábory. Každý deň som bola v styku s nákazlivo zaujímavými myšlienkami, alternatívnym spôsobom života a spoznávala ľudí, ktorí sa nebáli žiť inak. Inšpirovali ma na celý život. S niekoľkými z nich som aj chodila.

Vyštudovala som humanitné a spoločenské vedy, popri štúdiu na viedenskej univerzite som pracovala pre veľkú ekologickú organizáciu. Na jednom celoeurópskom stretnutí sa kolegovia srdečne smiali z Američana Davida, ktorý mal v laptope súbor nazvaný lovers.txt – ukladal si tam adresy a ľúbostné emaily svojich partneriek. Môj vtedajší priateľ sa smial tiež a veľmi nahlas.

S Davidom, starším odo mňa o 23 rokov, som sa dlho bavila o tom, ako sa dá byť vo vzťahu s viacerými partnermi či partnerkami. Po našom rozhovore a výmene emailov som sa s pocitom, že to nie je nič pre mňa, vrátila k svojmu priateľovi, ktorého som naozaj veľmi ľúbila. Po istej dobe sme sa ale rozišli a až na zopár krátkych afér som bola vlastne single. Postupne vo mne dozrievala túžba oslobodiť sa od kolobehu zoznamovania a rozchodov a uvedomenie si faktu, že som sa niekoľkokrát zaľúbila naraz do viacerých mužov, väčšinou, keď som v existujúcom vzťahu spoznala niekoho iného. Ak žijeme v monogamnom vzťahu, musíme sa rozhodnúť, komu svoju lásku darujeme a komu nie. Plameň, ktorý sa rozhorí v srdci pre toho „nesprávneho“ treba zadusiť, ináč sa dostaví pocit viny. Prečo?

Žiť podľa svojich pocitov

A tak som si vo svojich dvadsiatich rokoch sama opatrne začala tkať vlastnú pavučinu vzťahov. Môj blízky priateľ, vtedy 28-ročný Francúz Jean-Pierre, bol akýmsi míľnikom. Jemné iskrenie medzi nami bolo od prvej chvíle, keď sme sa stretli, nuž a tá príjemná blízkosť prerástla do intímneho vzťahu – otvoreného vzťahu. Šepkali sme si o svojich túžbach a dokázali sme zdieľať partnerovu radosť zo vzťahu s ďalšou osobou. Spoznala som mladého Martina z Čiech. Preňho bol náš vzťah skôr nezáväzným dobrodružstvom, avšak táto definícia vyhovovala obom stranám. Jeden môj vzťah prebiehal na diaľku s 29-ročným mužom z Nového Zélandu, spĺňal pre mňa všetky parametre partnerského vzťahu, hoci sa takmer neodohrával v posteli. Tú som najčastejšie zdieľala s Jean-Pierrom alebo tridsiatnikom Oliverom z Viedne. Keď som o tom napísala Davidovi, začala sa transatlantická emailová výmena pocitov a skúsení spojená s neudržateľným rastom sympatie. Klíčil z toho vzťah.

Milenci alebo partneri

Teraz sa asi pýtate, či som iba námorníckym spôsobom „rozhodila siete v každom prístave“? Nuž, fakt, že som žila v zahraničí a veľa cestovala, určite formoval môj životný štýl. Prinajmenšom dvoch partnerov som však mala v tom istom meste a všetci vedeli, že nie sú jediným mužom v mojom živote, traja sa dokonca poznali, dvaja boli priatelia. Radosť z toho pocitu bola pre mňa neopísateľná.

Jediná skúsenosť s partnerom zo Slovenska v otvorenom vzťahu bola pre nás oboch bolestivá. Zaľúbili sme sa do seba a Michal, hoci bol z mojich ostatných vzťahov nešťastný, sa rozhodol skúsiť to. Aj napriek úprimnej láske bol vzťah nevyvážený, otvorený iba na jednu stranu. Michal zúfalo dúfal, že postupom času ostatných partnerov nechám a ja som sa pri každom kontakte s „tými druhými“ cítila previnilo, uvedomujúc si, že mu ubližujem. Trápenie nám po takmer ročnom vzťahu prerástlo cez hlavu a rozišli sme sa.

Jedno leto som strávila s Davidom (medzičasom samozrejme zaradil moju adresu do slávneho súboru lovers.txt, hoci sme dovtedy spolu vlastne nič nemali) na cestách po USA. Väčšinu času sme žili v alternatívnych komunitách, najdlhšie v už tridsať rokov existujúcej komunite Twin Oaks vo Virginii. Vopred chcem však upozorniť, že nešlo o stereotypné hippie komúny, ktoré si človek predstaví po zhliadnutí filmov zo šesťdesiatych rokov. V Twin Oaks žije asi sto rozlične zmýšľajúcich ľudí ekologicko-alternatívnym spôsobom života. Spája ich túžba definovať si svoj vlastný spoločenský systém a žiť podľa vlastných hodnôt. Majú od nula do sedemdesiat rokov, väčšina žije v klasických partnerských vzťahoch, nájdete tam hlavne bežné rodiny ale aj otvorené modely spolužitia. Každý štvrtok sa malá skupinka stretáva na „polyamory dinner“. Samozrejme som sa pridala. Spoznala som viaceré Davidove partnerky. Jedna ma mlčky tuho objala, druhá na mňa žiarlila, s jednou sme dodnes skvelé kamarátky. Zažila som pozoruhodné momenty, kedy sa stretávajú silné emócie z rôznych strán, chvíle, ktoré sú možné ak k sebe pristupujú viacerí partneri s láskou a rešpektom.

Z niekoľkoročnej emailovej romance s Davidom sa v prostredí komunity vyvinul otvorený vzťah, ktorý ma dlhodobo inšpiroval a podnietil k zamysleniu. Spoznala som človeka a ľudí, ktorí sa už desaťročia snažia neskrývať svoje city a žijú s nimi verejne v súlade. Viesť skutočne otvorený vzťah je pre každého zúčastneného výzvou. Nedá sa obísť spytovanie vlastného svedomia, definícia vlastných hraníc a úvaha na tému moje okolie verzus ja. Tam je tiež koreň mnohých konfliktov – je to práve naše okolie, ktoré nám ako prvé vštepí definíciu pojmov ako láska, vzťah či morálnosť. Ak neskôr zistíme, že prevládajúci názor nepasuje k našim pocitom a presvedčeniam, nastáva fáza obrany a definície svojich hodnôt alebo podriadenia sa väčšinovému názoru.

„Tak chodíš s ním či nie?“

Túto otázku mi pri otvorených vzťahoch kládlo mnoho kamarátov. Väčšinou nasledoval pokus vysvetliť stav veci, že jednoducho žijem svoju lásku inak ako klasicky, potom buď úsmev pýtajúceho sa alebo smršť zamietnutí takéhoto prístupu. Ako keby viac-menej monogamne žijúci ľudia mali univerzálny recept na šťastie, napriek všetkým klasických rozchodom, rozvodom či podvádzaniu. Prečo mnohí ľudia nedokážu akceptovať iný model spolužitia ako ten, ktorý funguje v ich vlastnom prípade? Prečo zatracujú hľadanie úprimných otvorených vzťahov práve v dobe tak prehnane presýtenej inštrumentali­zovanou sexualitou, prečo neuznávajú možnosť skutočne milovať viac partnerov? Znovu vás upozorňujem, že otvorené vzťahy neznamenajú „voľnú lásku“, ktorá je chápaná ako absolútna sexuálna sloboda. Sú to vzťahy. Ak dokážeme rovnako alebo podobne milovať viac členov našej rodiny či naše deti, prečo by nemohlo byť v našom srdci dosť lásky aj pre viac partnerov?

Nie, nikto z nás nemôže mať všetko. Alebo všetkých. Ani otvorený vzťah sa nedá viesť s neobmedzeným počtom partnerov. Jediný partner tiež nemôže byť splnením úplne všetkých našich predstáv a želaní. Nech si ale každý hľadá svoje šťastie v takom vzťahu, aký mu vyhovuje. Asi mám prirodzene nízky prah žiarlivosti a rada búram tabu. To rozhodnutie viesť otvorený vzťah uľahčuje. Prečo by som sa mala snažiť napodobňovať životný štýl väčšiny, ak ma neuspokojuje? Idem radšej vlastnou cestou. Dôverujem svojim pocitom.

Zodpovednosť a záväzky: doména monogamných vzťahov?

Ľudia v otvorených vzťahoch sa stretávajú s podobnými problémami ako vo vzťahoch monogamných, riešia ich však samozrejme inak. Musia sa vysporiadať s pocitmi žiarlivosti, obáv zo straty milovanej osoby či rutiny. Na rozdiel od monogamného vzťahu musíte v otvorenom vzťahu deliť svoj čas medzi viacerých partnerov, túto „logistickú“ úlohu v monogamnom vzťahu nemáte. V mnohých otvorených vzťahoch sa časom vyvinie situácia, kedy existujú jeden alebo dvaja hlavní partneri a niekoľko ďalších, menej „intenzívnych“ partnerov. S jedným vás možno spájajú spoločné záujmy, ďalší je jednoducho neodolateľný, s iným môžete dokonale filozofovať… je to ale viac než „len“ priateľstvo – váš vzťah je intímny (hoci intimita nemusí nutne znamenať sex).

Témou, ktorej sa mnohí ľudia radi vyhýbajú, je zdravie. Riziko sexuálne prenosných chorôb stúpa s počtom partnerov. Preto je rozhodnutie praktikovať bezpečný sex veľmi dôležité pre všetkých zúčastnených. Najdôležitejšia je ale úprimnosť a otvorenosť, jednoducho sa nebáť ozvať, hovoriť spolu o intímnych témach alebo nenechať sa strhnúť vášňou len preto, že to „môžem“. Otvorené vzťahy určite nemožno definovať ako plánovanú promiskuitu, o tom by snáď najviac mohli povedať všetci single žijúci ľudia hľadajúci „toho pravého“ alebo naopak len trochu zábavy.

Ako ďalej?

Nemyslím si, že sa otvorené vzťahy niekedy v budúcnosti stanú väčšinovým modelom spolužitia. Prečo však ale odmietať existenciu takýchto vzťahov, považovať ich za menej hodnotné alebo sa nad nimi poburovať? Mňa osobne tie roky strávené v otvorených vzťahoch obohatili a otvorili mi nové horizonty. Začala som si klásť otázky o veciach, ktoré som dovtedy považovala za samozrejmé.

Teraz som už druhý rok vydatá. S manželom, ktorý je Nemec, sme sa spoznali ešte v mojom období otvorených vzťahov, ktoré však iba potvrdili jeho tradičnú monogamnú povahu. Keďže náš vzťah naďalej silnel a pre Ericka prichádzala spoločná budúcnosť do úvahy len vo dvojici, postupne som sa rozhodla obetovať ostatné vzťahy, respektíve ich pretransformovať na priateľstvá. Vzťah s Erickom mi za to stál. Nakoniec som teda paradoxne „skončila“ tak ako klasické páry či trojuholníky, ktoré musia jednu lásku uprednostniť pred druhou. To všetko sme spolu predebatovali a zvažovali. Áno, aj s láskou a citmi sa musí pracovať, predovšetkým v otvorených vzťahoch. Erick vie, že som sa preňho zaviazala a čo som zažila, pozná viacerých mojich partnerov. Ja viem, že som sa rozhodla slobodne a som s mojím rozhodnutím spokojná. Možno si pomyslíte, že vlastne moje vzťahy boli iba nejaké preklenutie obdobia, než nájdem toho pravého. V mojom prípade je to možné, poznám však ľudí, ktorí žijú v otvorených vzťahoch skutočne celý život, prípadne v nich vychovávajú deti. Koľko srdcí, toľko osudov.

A tak na záver iba jedna prosba: Neodsudzujte iný model vzťahu než je ten váš. Rešpektujte právo každého na svoj vlastný a jedinečný partnerský život. Ak sa vám ten cudzí model nepáči, nezatracujte ho. Veď ide o lásku.

Hana Altmann

(kontakt na autorku máme v redakcii)