• pokračovanie – prvú časť článku nájdete tu.

Majetníctvo

Mnohí ľudia žijúci v otvorených vzťahoch budú súhlasiť. Theo je 46-ročný muž zo štátu Connecticut, viac ako 20 rokov žije v polyamorných vzťahoch, so svojim primárnym partnerom žije sedem rokov:

Pocit naplnenosti láskou robí zdieľanie oveľa ľahším a prirodzenejším. Keď máte pocit, že ste tak štedro obdarovávaní a cítit, že je správne aby ste sa so svojou hojnosťou podelili. Ale v situácii, kedy cítim nedostatok lásky, napríklad keď sme dlhšie odlúčení, alebo keď máme horšie obdobie, hádame sa a nie k sebe láskaví, vtedy cítime nedostatok lásky a zdieľanie s inými ľuďmi nie je také ľahké. Je oveľa lepšie ak sme obaja plní lásky a sexi jeden pre druhého, vtedy zdieľanie s niekým ďalším znamená naozaj zábavu a príjemný pocit.

Majetníctvo a štedrosť závisia na rôznych impulzoch. Ak máte silne vyvinutý teritoriálny inštinkt a neradi sa delíte s druhými ľuďmi, bude pre vás zrejme ťažké deliť sa o svojho partnera. Napriek tomu aj majetnícky založení ľudia sa zväčša dokážu naučiť vnímať svojho partnera ako nezávislú, slobodnú individualitu. U niekoho môže majetníctvo závisieť od konkrétnych okolností: ak sa cítite vo vzťahu spokojne a bezpečne a všetko ide tak ako má, môže vám zdieľanie partnera poskytnúť radosť a dobrý pocit. Ak sa však s vašim vzťahom deje niečo nedobré, ak cítite medzi vami ochladnutie alebo zažívate odlúčenie, navrch získajú vaše obavy a pochybnosti.

Stretla som sa však s príkladom, kedy práve silná túžba vlastniť podporuje zotrvávanie v otvorených vzťahoch. Jimmy je remeselník z Pittsburgh-u a udržuje viacero vzťahov: „To, že žijem polyamorne neznamená, že nie som žiarlivý. V skutočnosti som veľmi majetnícky založený. Byť polyamorný je pre mňa dobré preto, že takto môžem mať viac partnerov. Hovorím „moja“ viacerým ženám… moja, moja, moja, môžem jednoducho mať viacero partnerov.“

 Pocit vylúčenosti

 Keď niektorí ľudia cítia žiarlivosť, v jadre ich pocitu je ľútosť nad tým, že sú z niečoho vylúčení. Túžia zúčastniť sa na partnerovom živote, jeho aktivitách a dobrodružstvách. Napríklad: Cítim žiarlivosť keď sa moja partnerka Jenny vybrala na sex party, zatiaľ čo ja musím ostať doma a pripravovať sa na skúšky. Alebo Jennyin partner ju berie na exotickú dovolenku a ja by som rád išiel spolu  s nimi a videl všetky tie krásne miesta.

 Niekedy je možné túžbu byť súčasťou toho „čo sa deje“ naplniť dohodou: môžete sa dohodnúť, že budete mať sex s inými s osobami vždy spoločne. Alebo budete spoločne chodiť na stretnutia s ďalšími milencami. V opačnom prípade, ak túžbu byť súčasťou nie je možné naplniť, prípadne by to nebolo vhodné alebo žiaduce, je možné nájsť spôsoby ako tieto pocity zvládnuť.

Jednoduchým riešením je urobiť si zaujímavý program vždy keď ide partner na schôdzku s niekým iným. Zamestnať sa aktívnou činnosťou je určite lepšie ako sedieť sám doma a utápať sa sebaľútosti a žiarlivosti. Môžete požiadať partnera, aby prispôsoboval svoje schôdzky s iným partnerom/par­tnerkou vášmu programu – ak budete mať v tom čase na programe niečo dôležité alebo zaujímavé, ľahšie ten čas zvládnete. Pre niektorých ľudí je pomocou, ak sa dohodnú s partnerom, že si budú hovoriť o všetkých detailoch toho, čo sa dialo. Vedieť o všetkom môže byť ďalší zo spôsobov, ako sa cítiť byť súčasťou toho „čo sa deje“.

 Aj keď tieto stratégie a praktické rady môžu pomáhať, v jadre by malo ostávať základné presvedčenie: viera v to, že je správne aby váš partner mal svoj fyzický a emocionálny priestor prežívať niektoré veci aj bez vás.

Niekoľko všeobecných rád, ako sa vysporiadať so žiarlivosťou

 Predovšetkým, ak pocítite žiarlivosť, neodmietajte tento pocit – dovoľte si žiarliť. Aj kedď na intelektuálnej úrovni môžete vedieť, že vaša žiarlivosť je iracionálna, vaše pocity sú napriek tomu skutočné, prejavujú sa nie len psychicky ale aj fyzickými pocitmi a niekedy môžu byť zdrvujúce. Nechajte samých seba tieto pocity prežívať – uvedomte si ich hodnotu. Nesnažte sa obviňovať za to čo cítite – tým všetko iba zhoršujete.

 Ed, ktorý žije v trojici so svojou ženou a jej mužom hovorí:

 Keď pocítim nepríjemné pocity, vyhradím si čas sám pre seba a porozmýšľam o nich v kľude. Zriedka reagujem okamžite. Najprv sa snažím preskúmať či sú moje pocity v súlade s presvedčením a hodnotami, ktoré som si vedome zvolil, alebo je to iba pozostatok mojej predchádzajúcej výchovy a vplyvu okolia. Napríklad, jedného dňa na párty som videl Leslie ako sa mazná so svojim novým priateľom a pocítil som žiarlivosť. Podľa kníh, ktoré som čítal a podľa filmov, ktoré som videl by som v tom okamihu mal zmeniť svoju žiarlivosť na hnev a urobiť nejakú scénu. Vzhľadom na moje presvedčenie a slobodnú voľbu žiť v otvorenom vzťahu som sa však ocitol na nepreskúmanom území, bez presného návodu, čo by mal polyamorný človek v takej situácii robiť. V tomto prípade som opustil party a venoval čas tomu, aby som si položil základné otázky: Myslím si, že Leslie má právo kontrolovať sama svoj čas, energiu a city ? Áno. Verím Leslie, že ma stále ľúbi ? Ano. A tak ďalej, až pokiaľ som  nedospel k tomu, že môj pocit žiarlivosti bol súčasťou starého systému hodnôt, ktorý sa vedome snažím opustiť.

 Keď pociťujete akýkoľvek druh žiarlivosti, skúste prísť na to, čo je jeho príčinou. Cítite sa vynechaný, cítite túžbu vlastniť alebo cítite závisť? Porovnávate sa s niekým iným? Cítite sa ohrozený, nerešpektovaný, nahnevaný? Stalo sa niečošpecifické, čo spustilo vaše pocity žiarlivosti?

Ďalej, snažte sa nájsť podporu u svojich priateľov, svojej rodiny, alebo u svojho terapeuta. Váš podporný systém vám pomôže rozpoznať realitu, vážnosť situácie a zbaviť sa nereálneho strachu, ktorý môžete pocítiť. Taktiež si skúste premyslieť čo by ste radi zmenili, aby sa nepríjemné pocity neopakovali. Možno potrebujete viac pozornosti a istoty zo strany svojho partnera, možno potrebujete z jeho strany istý druh záväzku atď. Nakoniec sa celú vec prediskutujte aj s partnerom a dohodnite sa na konkrétnych krokoch, pravidlách, záväzkoch.

Niektorí ľudia postupne spozorujú, že ich žiarlivosť nesúvisí priamo s tým čo robí partner, ale vychádza z ich vnútra. Títo ľudia sa zvyčajne rozhodnú pracovať so svojimi pocitmi predovšetkým sami so sebou. Starostlivosť o seba a svoje vnútro patrí k základným schopnostiam pri práci sa so žiarlivosťou. Pre niekoho to môže znamenať meditáciu, pre iného písanie článkov do novín, čas strávený s priateľmi, fyzické cvičenie, kreatívnu prácu alebo rozmaznávanie sa niečim príjemným. Pre iných ľudí je dôležité zdieľať svoje pocity s partnerom a spoločne hľadať cestu ako ich vyriešiť. Keď vyjadrujete svoje pocity pred partnerom, prevezmite zodpovednosť za to, čo cítite. Vaše pocity sú vašimi pocitmi, neobviňujte za ne niekoho iného. Po tom, ako vyjadríte to, čo cítite, snažte sa spoločne nájsť spôsob ako zariadiť veci tak, aby ste sa cítili lepšie. Pamätajte, že vaše pocity môžu byť prvým krokom k vytvoreniu nových záväzkov alebo dohôd vo vašom vzťahu. Napríklad: Nabudúce keď pôjdeme na párty a niekto sa ti tam bude páčiť, zoznámiš nás a budeme sa zabávať spoločne. Alebo: Ak budeš chcieť sex s niekým iným, chcel by som byť pri tom.

 Ak vám váš partner/partnerka povie, že cíti žiarlivosť, vašou zodpovednou reakciou by malo byť vypočuť si ho/ju bez snahy o súdenie. Mali by ste si vážiť pocity vášho partnera aj v prípade, keď im nerozumiete. Budte otvorený a ústretoví snahám spoločne prediskutovať problém a nájsť riešenie. Ak sa váš partner cíti zle, neodmietajte ho so slovami „Je to tvoj problém, vysporiadaj sa s nim osamote.“ Aj keď veríte, že každý je zodpovedný za svoje pocity, neznamená to, že máte odmietnuť partnerovi pomoc alebo spoluúčasť ak o ňu stojí. Neznamená to, že by ste sa mali obviňovať za pocity druhého človeka, ale súčasťou každého vzťahu by mal byť záväzok, že partneri budú spoločne pracovať na riešení problémov a uzdravovaní rán.

 „Pristupujeme jeden k druhému s úctou, starostlivosťou a bez odsudzovania. Niektorí ľudia tvrdia, že osoba ktorá cíti žiarlivosť je za to zodpovedná sama a mala by sa s tým sama vysporiadať. My sme však presvedčení, že pocity patria k vzťahu, ktorí vytvárame obaja a obaja sme zodpovední za jeho uzdravovanie, posilňovanie, ako aj za riešenie problémov, ktoré prináša“ – Claire

 Strach z rozchodu a opustenia

 V hĺbke žiarlivosti a pocitov neistoty, ktoré ju kŕmia, je strach. Zvyčajne je to strach z toho, že by sa náš vzťah mohol zmeniť alebo skončiť. Strach z neznámeho, z toho, čo by bolo po tom. Máme strach z toho, že sa náš partner zaľúbi do niekoho iného, máme strach, že nás opustí kvôli inému človeku. Máme strach, že prídeme o svoju primárnu úlohu vo vzťahu. Máme strach z toho, že do konca života budeme osamelí a opustení.

 Keby sme sa dokázali na situáciu, ktorá v nás tento strach vyvoláva pozrieť racionálne, dokázali by sme rozpoznať či sú naše obavy opodstatnené alebo nie. Pomoc nám v tom môže uistenie nášho partnera, pomoc našich priateľov a blízkych a zhodnotenie situácie s chladnou hlavou. Strach je zväčša symptómom nedôvery: ak by ste verili svojmu partnerovi a vášmu vzťahu, nemuseli by ste sa obávať žiadneho nebezpečenstva. V prípade, že vám partner neposkytuje žiadne skutočné dôvody pre nedôveru, vaše obavy môžu mať iracionálny základ. V každom prípade, v otvorenom vzťahu je potrebné komunikovať o tom čo sa deje. Ignorovanie problémov iba prehlbuje strach a obavy.

 „Mnoho mojich obáv pramení z toho, že sa nedokážem celkom zbaviť stereotypov monogamného života. V monogamnom vzťahu láska k inému človeku znamená koniec starého vzťahu, polyamoria je však o niečom inom.“ – Ginger

 Najlepším spôsobom ako sa vyrovnať so strachom z rozchodu, je postaviť sa mu tvárou v tvár. To znamená dokázať prijať skutočnosť, že váš vzťah, tak ako každý iný vzťah, môže skončiť. Aj keď v mnohých prípadoch sa vaše obavy nenaplnia, stať sa to môže. Ak sa tak stane, bude to bolestivé, zdrvujúce a ťažké, ale vy to prežijete a pôjdete ďalej. Ak sa váš vzťah skončil, neznižuje to vašu hodnotu, neznamená to, že ste horším človekom ani to, že ste zlyhali.

 V prípade, že sa dokážete vyrovnať s týmto najhlbším strachom z možného konca, bude to znamenať veľké obohatenie, posilnenie a skvalitnenie nie len vašich partnerských vzťahov, ale celého vášho života. Nemali by ste však prepadať falošným ilúziam: strach z toho, že všetko raz skončí je jedným z najsilnejších ľudských strachov, hlboko zakorenených v našej bytosti. Zvyčajne to vyžaduje veľa času, energie a vnútornej práce, aby sme sa dokázali  s týmto strachom zmieriť a získať nad ním kontrolu. Nestane sa to iba pre to, že si to želáme. Ľuďom, ktorí cítia, že tento strach príliš zasahuje do ich života a necítia silu poradiť si s ním sami, odporúčam vyhľadať pomoc – konzultácie u psychológa, psychoterapeuta, poradcu pre osobný rozvoj alebo iný druh vonkajšej podpory pre vnútornú prácu.

 Potlačený hnev

 Niekedy ľudia cítia, že im partner ublížil, nezachoval sa správne, ale z rôznych príčin sa snažia hnev, ktorý to v nich vyvoláva, potlačiť a nedať ho najavo. V otvorenom vzťahu sa môže stať, že poviete partnerovi svoje áno na niečo proti čomu sa vaše vnútro búri. Takéto chovanie nemá zmysel a väčšinou nie je pre vzťah prínosné. Ak si nevážite svoje pocity a inštinkty, keď ich nedávate najavo a nepoviete jasne čo potrebujete a čo chcete, keď ostávate potichu iba pre to, aby ste nevyvolávali rozbroje, je iba otázkou času, kedy sa začnete cítiť naozaj zle. Neprejavený hnev a odpor vedie k problémom v komunikácii, k odcudzeniu partnerov a prehlbovaniu negatívnych emócií.

 Ak tento stav trvá dlhší čas, môže viesť k bolestivej emocionálnej explózii. Jedného dňa potlačovaný hnev dosiahne limitu únosnosti a dni, týždne či roky potláčania sa prejavia silným výbuchom. Partner voči ktorému je váš hnev nasmerovaný sa bude cítiť podvedený, keďže bude počuť vážne veci, ktoré v sebe nosíte už dosť dlho bez toho, aby on o tom vedel. Nikto nemôže očakávať od svojho partnera, že mu dokáže čítať v mysli alebo vidieť čo sa deje v jeho vnútri. Preto je dôležité vyjadriť svoje pocity, aj keď je to niekedy ťažké. Aj v prípade, že viete, že vaše pocity sú iracionálne, mali by ste im venovať pozornosť a komunikovať o nich so svojim partnerom.

zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský

_____________­________________________­_________

Tristan Taormino – O autorke

Tristan Taormino pôsobí ako novinárka, spisovateľka, editorka a prednášateľka v oblasti sexuálnej výchovy. Je autorkou viacerých kníh, pravidelne prispieva do časopisov Village Voice a Hustlers Taboo. Pre spoločnosť Vivid režirovala sériu dokumentov Chemistry, ktorá získala viaceré ocenenia vrátane 2007 AVN Award for Best Gonzo Release. Okrem toho je autoroku viac ako 250 článkov publikovaných v časopisoch ako New York Times, Cosmopolitan, Glamour, New York Magazine, Mens Health a Playboy. Taktiež účinkovala v reláciach a diskusných programoch na CNN, MTV a Discovery Channel.

Vyučuje na viacerých univerzitách, venuje sa problematike sexuality, gender štúdií, alternatívnym partnerstvám a feminizmu. Žije v New Yorku so svojou partnerkou a troma psami.